Ľuboš Micheľ
01. 02. 2009 21:30:57
Prednedávnom obletela nielen Slovenskú republiku zaujímavá správa: Svetoznámy rozhodca
Ľuboš Micheľ končí svoju úspešnú rozhodcovskú kariéru. Neviem prečo sa mi vo chvíli oboznámenia sa s touto nečakanou udalosťou vynoril pred očami dátum 13. február 2005 a s ním oslavy 45. narodenín ďalšieho rozhodcovského velikána - Taliana Pierluigiho Collinu. Uvažujem, možno preto, lebo obaja v sebe skrývali veľa spoločného a chce sa mi veriť, obom veľmi horelo a horí srdce pre futbal, fair – play hru. Ani jednému sa počas dlhej rozhodcovskej kariéry nevydarili stopercentne všetky stretnutia, ale v drvivej väčšine dokumentovali priamo na ihrisku i mimo neho svoju prirodzenú inteligenciu. Tak Pierluigi
Collina ako aj Ľuboš Micheľ vo mne zanechali na celý život imidž gentlemanov s rozhodcovskými píšťalkami. Každý z nich demonštroval z úzadia na ihrisku svoje prednosti. Načo tajiť, Collina mal oproti Ľubošovi jednu veľkú výhodu, futbalovo svetoznámu plešinu s typicky nápadnou gestikuláciou. Preto oveľa viac panoval a domnievam sa ešte dlho bude spomedzi futbalových rozhodcov panovať vo svete reklamy, lebo taký imidž je pre reklamné spoty ako stvorený. Hlavne ak ho vlastní futbalový rozhodca takého svetového formátu akým Collina počas svojej aktívnej rozhodcovskej kariéry bol. Ľuboš Micheľ to na rozdiel od neho skúšal vo vrcholovej politike, tej slovenskej, čo nie každý futbalový priaznivec prijal tak pozitívne ako Collinov vrodený talent pre reklamu. Nakoniec, Talian, v civilnom povolaní finančný poradca so živnostenským listom, vyštudoval manažment. Prepáčiť tak možno všetkým, ktorí túto skutočnosť nepoznali a „jeho reklamný predaj“ pripisovali vrodenému talentu pre reklamnú sféru.
Na základe informácií zo španielsky písaných médií i osobného spoznávania tejto veľkej osobnosti si dovolím tvrdiť, že Collina je zosobnením talianskeho sna spravodlivosti a ľudskej statočnosti. Stručne, bez štipky zaváhania píšem, že aj Ľuboš Micheľ bol futbalovým rozhodcom s veľkým rešpektom. Keď som žil v zahraničí mal som možnosť presvedčiť sa ako vyspelé futbalové krajiny starostlivo analyzujú výkony hlavne špičkových futbalových rozhodcov a televízne štáby podporované odbornou verejnosťou sa koncentrujú na každý podozrivý verdikt muža s píšťalkou. Mnohé televízne stanice zamestnávajú expertov na komentovanie spomalených záznamov, aby upozornili verejnosť na čo najväčší počet chýb rozhodcov, ktorí pôsobia hlavne na medzinárodnej scéne. Keďže aj po takých náročných hodnoteniach sa Micheľ s Collinom nemuseli červenať, vyspelý futbalový fanúšik uznával ich cit pre hru, klubovú nepredpojatosť, autoritatívnosť bez hviezdnych manierov.
Raz, po zápase Parma – Inter Miláno talianskej Série „A“ La Gazzetta de lo Sport ohodnotila Collinov výkon skromnou pätorkou z 10 stupňového hodnotiaceho rebríčka. Nikto však za nevydarený zápas nestínal Collinovi hlavu. Aj v slovenskej lige boli stretnutia, ktoré nevyšli Micheľovi k jeho vlastnej, hráčskej či diváckej spokojnosti, preto ani jeden z nich netúžil po prívlastkoch „neomylný“. Collina sa dal raz v súvislosti s televíznou diskusiou počuť takto: „Rozhodca nemôže mať oči aj vzadu na hlave. A hoci je na ihrisku veľa kamier ani jedna nesníma zápas z takého pohľadu ako ho vníma oko futbalového rozhodcu“. Predsa však práve televízna kamera dala veľa raz za pravdu správnosti rozhodnutí tak Collinu ako aj Micheľa.
Raz som vo svojom vnútri smutne plakal keď s futbalovými pravidlami trápiaci sa regionálny spravodajca určitých novín išiel hodnotiť rozhodcovskú osobnosť Micheľa. Ak by ju hodnotil spravodlivo, žiadne námietky, lenže neznalosť pravidiel spomínaného vo mne zanechala pocit hanby z redakčnej objektivity. Priznávam, sčasti som vtedy pochopil, prečo tzv. „rýchlokvasení pisálkovia“ radšej zháňajú na rozhodcov „pikošky“ a tie podávajú ako sústo lačnému futbalovému fanúšikovi, namiesto vlastného sebavzdelávania sa. Možno aj preto som sa rozhodol napísať tento článok. Nie prirodzený talent, ale systematická príprava je dôležitá pre úspešné zvládnutie každej náročnej úlohy. Rozhodcovskej i novinárskej.
„Potrebujem mať jasné vedomie, že som urobil všetko, čo som mohol pre spravodlivú fair – play hru“ vysvetľoval mi v jednej rozhlasovej kontaktnej relácii pred rokmi Ľuboš Micheľ. Keďže som futbal rozhodoval sám poznám dobre, aká je náročná úloha byť objektívnym rozhodcom. Preto vnímam ako veľkú česť, že môžem o takých velikánoch svetovej futbalovej rozhodcovskej extratriedy písať. „Každý rozhodca, ktorý to myslí s futbalovým rozhodovaním vážne a seriózne sa musí na stretnutie dobre pripraviť tak po stránke fyzickej ako aj psychickej“ povedal v jednom rozhovore talianskym novinárom Collina. Keď si dávam do súvzťahu vyjadrenia Collinu a Micheľa vychádza mi často, že hovoria a cítia to isté. Prípravu na každé stretnutie pokladajú za kľúčový moment. Aj preto študovali a analyzovali systém hry mužstiev, ktorým rozhodovali, detailne sa zaoberali prostredníctvom videozáznamov kľúčovými momentmi zápasov.
Tak Micheľ ako aj Collina nie raz potvrdili, že ich lákalo detailné poznávanie „manévrov“ mužstva, ale i jeho jednotlivcov, pričom zdôrazňovali, že „ leggere la parita“ (čítanie hry) je jedna z najdôležitejších, ak nie najdôležitejšia, práca rozhodcu.
Pamätám sa na jedno Collinovo vyhlásenie, tuším bolo to po jednom z ďalších stretnutí, ale hneď po tom, v ktorom zapískal proti slávnemu Juventusu pokutový kop: „Pri rozhodovaní nemôžete stále používať rovnakú metódu. Zápas sa môže meniť ako chameleón“.
Rozhodca Collinovho kalibru si dokonca môže dovoliť „skryť“ pravidlá – Collina tak urobil v zápase počas dusnej atmosféry v derby Bari - Foggia. Ďalší vývoj tohto stretnutia potvrdil uvoľnenie vnútorného pnutia tak hráčov ako aj tribún. Neviem si predstaviť ak by niečo také skúsil urobiť Micheľ v slovenských podmienkach ?!...Hromy blesky by len tak búšili. Do rozhodcu, komisie rozhodcov SFZ... Kto však pozorne sledoval v roku 2002 futbalové stretnutie Brazília – Nemecko, ktoré rozhodoval Collina, musel vidieť ako si Brazílčan Edmilson menil tričko. Na ihrisku, počas hry. Po zápase Collina okomentoval pre odbornú novinársku obec situáciu takto: „V skutočnosti, by sa taká výmena mala udiať mimo hracej plochy. Ale keby som v tom momente na tom trval, bolo by to proti fair – play hre a jedno mužstvo by bolo v nevýhode. Je lepšie vžiť sa do snahy hráča po hre ako znivočiť atmosféru na ihrisku“. Nikto nelamentoval.
Vo svojej knihe „Pravidlá hry“, knihe plnej zážitkov a vysvetľovaní, ktorá vyšla v 15 krajinách, povedal Collina nielen rozhodcom veľa futbalových právd. Pritom Collina sám túto knihu nepokladá za bestseller. Na Micheľovo knižné vydanie jeho rozhodcovských pohľadov na futbal mnohí istotne túžobne čakáme. Správa o jej vydaní bude pre svetový futbal, ale i ten náš - slovenský – istotne príjemnejšia ako tá o jeho predčasnom odchode z futbalových trávnikov, ako aktívneho špičkového futbalového rozhodcu sveta. Raz darmo, vážne zranenia si nevyberajú ani medzi rozhodcami.
