Ján Tomčík

01. 02. 2009 21:30:02
 
Narodil sa 5. novembra 1965. S futbalom začínal ako každé vidiecke dieťa na priľahlých stráňach svojho rodiska. V tom organizovanom, s riadnym registračným preukazom, obliekal dres Svätého Kríža, mužstva, ktoré bojovalo v štvrtej futbalovej lige. Najčastejšie sa objavoval na pravom krídle. Do rozhodcovského výstroja sa prvý raz obliekol v 25 roku svojho života. S rozhodcovskou píšťalkou prešiel všetkými slovenskými súťažami. Počínajúc tou najnižšou, končiac extraligou. Rástol nielen futbalovo, ale aj ľudsky. Ukončil vysokú školu, odbor andragogika – vzdelávanie dospelých. PhDr. Ján Tomčík rozhoduje Corgoň ligu v úlohe hlavného rozhodcu od roku 1998, po vzniku Asociácie rozhodcov SFZ ho jeho kolegovia zvolili za prezidenta tejto organizácie. Dosť dôvodov na to, aby sme rozhovor s ním zaradili do prvého čísla časopisu REFEREE.SK. To nulté vyšlo v roku 2005 a vtedy v jeho úvodnom slove, on sám ako prezident Asociácie rozhodcov SFZ, okrem iného napísal: „Som presvedčený, že to bude časopis o nás a pre nás nielen z teórie a praxe, ale aj ochrany, možno tiež zábavy, konfrontácie, výmeny názorov a skúseností...“

Pán prezident, v slovenskej najvyššej futbalovej súťaži pôsobíte medzi futbalovými rozhodcami desaťročie. Čitateľ časopisu REFEREE.SK má právo poznať váš vnútorný svet . Nielen ako skúseného arbitra futbalu a prezidenta Asociácie rozhodcov SFZ, ale aj ako človeka, u ktorého tí najbližší oceňujú usilovnosť, skromnosť, enormnú pracovnú zanietenosť. Čo vy na to?

Neviem, kto ma tak hodnotí, ale také hodnotenie vždy poteší. Ďakujem za toto verejné ocenenie. Musím dodať, že ma motivuje a zaväzuje do ďalšej práce, aby tá bola ešte kreatívnejšia, zmysluplnejšia a funkčnejšia ako doposiaľ.

Čo, podľa vás, dokáže vytvárať, ovplyvňovať rozhodcovskú sféru, aby tá bola taká o akej hovoríte – teda kreatívnejšia, zmysluplnejšia a funkčnejšia?

Jednou vetou sa na takú otázku odpovedať nedá. Každý kto je do vrcholového futbalu v Slovenskej republike zapojený, domnievam sa však, že často ani do vrcholového futbalu zapojený nemusí byť, by mohol zo svojho pohľadu hovoriť o športovej príprave tak samotných futbalistov, ako aj celých tímov, ale rovnako by mohol hovoriť aj o súťaživej aktivite, v ktorej sa post futbalového rozhodcu nedá nahradiť technikou. Tým je o kreativite potrebné hovoriť a vedieť čo najviac. Konkrétnejšie, tak u futbalového rozhodcu ako i samotného futbalistu či kvalifikovaného funkcionára a do futbalového diania ďalších zainteresovaných treba veľmi pozitívne hodnotiť, ako tento proces sprevádza túžba, odriekanie, úsilie, odolnosť, poznávanie, pochopenie zo strany jednotlivcov.

Povedali ste to veľmi filozoficky, príliš učene a učesane. Môžete na vlastných detailoch priblížiť vlastnú rozhodcovskú sebarealizáciu?

Nemyslím si, že mojej predchádzajúcej odpovedi je ťažké porozumieť. Nemyslím si to hlavne preto, lebo kreatívne pôsobenie vo futbale, ba športe vôbec, vytvára najvšeobecnejšiu platformu aktívnej zameranosti a v našom prípade i zmysluplnosti pôsobenia futbalového rozhodcu na ihrisku i mimo neho. Aj v mojom prípade išlo a ide o proces dlhodobý, v ktorom som na vlastnej koži mohol poznávať, odhaľovať, rozvíjať vlastné tvorivé schopnosti, predpoklady posúvať sa futbalovým rozhodovaním ku vyššej kvalite, individualizovať, kooperovať, umocňovať a hlavne modelovať svoje rozhodcovské pôsobenie tak, aby som sa dokázal chrániť pred zlyhaním, pochybnosťami, nedôverou, lákadlami.

Zrejme máte, pán doktor, na mysli situácie, počas ktorých ste vo funkcii futbalového rozhodcu preciťovali, prežívali, že ten, alebo onen zápas sa vám vydaril lepšie, iný horšie...

Súhlasím, ale snažil som sa vždy a snažím sa o to aj teraz, aby tá sínusoida mojich výkonov bola čo najmenej rozkolísaná, skôr pokojnejšie ustálená na určitej kvalitatívnej úrovni, lebo od toho sa dá potom odraziť k ešte väčšej kvalite nielen futbalovej, ale vlastného života vôbec.

Dá sa s vami v tomto smere súhlasiť. Skúste to však povedať ako doktor filozofie ešte jednoduchšie a napríklad aj jednou vetou!

Domnievam sa, že som pre svoj doterajší rozhodcovský a ľudský rast urobil všetko čo som mohol, verím sám sebe a všetkým, korí sa pohybujú odborne, ľudsky vôkol mňa a sú napáchnutí rovnakou „vôňou“ a stupňom človečiny.

V čom spočíva jadro vášho kreatívneho pôsobenia, ktoré vás vynieslo nielen k futbalovým, ale aj pracovným úspechom? V súvislosti s položením tejto otázky si dovolím verejne skonštatovať, že pod vašim vedením naberá Asociácia rozhodcov SFZ na vážnosti, kvalite a funkčnosti v domácich, teda slovenských podmienkach futbalového života, ale aj tých európskych či dokonca celosvetových. Prečo?

Z vašej strany ďalšia otázka pod kožu. Aj na prípade tohto rozhovoru, hlavne z dôvodu vašich otázok možno dokumentovať, ako je pre futbalového rozhodcu potrebné popri dobrej aplikácii futbalových pravidiel, výbornej kondícii, celkovej príprave na ten-ktorý futbalový zápas, zvládanie seba samého sebainštrukciou, sebavciťovaním, nezávislosťou, optimálnou syntézou atmosféry a osobných pocitov vytvárať eufóriu fair – play športovej a spoločenskej vzájomnosti. To znamená, iné gestá, krédo, spôsoby komunikácie, predzápasové rituály má napríklad Roman Slyško, Miro Richtárik, alebo Martin Ružbarský, ale všetci traja dokážu dávať vlastný individualizmus v prospech zvyšovania kvality futbalu, jeho rozhodovania.

Rozumieť tomu ak, že aj vo vnútornom svete jedincov hľadá Asociácia rozhodcov SFZ zvyšovanie kvality práce samotnej asociácie a tým i jednotlivých rozhodcov?

Pozrite sa. Ešte v roku 2005 sme vydali nulté číslo časopisu REFEREE.SK. Nie každý mal a má k tejto aktivite rovnaký názor, postoj, nie každý cítil a cíti potrebu využívať aj tento mediálny prostriedok na zvyšovanie kvality seba samého. V jednotlivostiach rozhodcov, ale aj spoločenských a hlavne futbalových súčinnostiach vidím osobne veľkú silu ďalšej prosperity Asociácie. My, rozhodcovia Corgoň ligy, združení v Asociácii rozhodcov nemôžeme napríklad nepočuť na aktivity Konventu rozhodcov UEFA, preto ak som už spomenul časopis i prostredníctvom neho hľadajme spôsoby, ako na tomto úseku ísť ešte k vyššej kvalite. To nie je moja múdrosť, že úprimná komunikácia hlavne prostredníctvom médií, lebo tým je človek pod verejnou kontrolou, posúvala a posúva ďalej, k vyššej kvalite.

Časopis máte, rozbiehate vlastnú webovú stránku, začali ste komunikovať s futbalovým hnutím zdola i zhora. Čo očakávate v najbližšej a vzdialenejšej budúcnosti?

Úprimne komunikovať pre nás znamená viac načúvať, viac spolupracovať. Tak s komisiou rozhodcov SFZ, vedením SFZ ako aj s inými zložkami. Viem si predstaviť participáciu regionálneho charakteru v spomenutých i nespomenutých oblastiach. Trebárs aj v oblasti médií, keď už o nich hovoríme. My v agitácii musíme využívať túto formu, lebo ona má svoje čaro i dominanciu. Na druhej strane, slová nestačia, my potrebujeme skutky. Zdravý, vzdelávaniu ochotne pristupujúci fundament mladých. Už v úvodnej odpovedi nášho rozhovoru som uviedol, že si nesmierne vážim, ak prácu Asociácie rozhodcov SFZ oceňujú iní. Rovnako ja sám si vážim každého, kto úprimne pomáha Asociácii rozhodcov, slovenskému futbalu vôbec. Lebo len tak vytvoríme skutočný atlas rozhodcovskej futbalovej školy Slovenska v úzkej previazanosti na tú európsku, kormidlovanú UEFA.

Nie je žiadnym tajomstvom, že hlavnými úlohami Asociácie futbalových rozhodcov je chrániť rozhodcov, vytvárať pre nich vzdelávacie a rozvojové podmienky, zastupovať ich voči „vonkajším“ vplyvom. Úlohy prenáramne ťažké hlavne v dnešnej dobe širokých lakťov. Nebojíte sa tejto práce?

Otázka nestojí tak i keď v podstate obsahuje poslanie našej asociácie. Človek by sa nemal hanbiť vo chvíli, keď niečo nevie, horšie je a to je aj v prípade aktivít rozhodcov, ak sa na nevedomosť neopýta, ak sa neučí, nevzdeláva. Taká je v stručnosti filozofia práce Asociácie rozhodcov SFZ. Zopakujem ešte raz – Nie je hanba nevedieť, hanba je neopýtať sa! Prostredníctvom komunikácie, slušnej, ale dôslednej, východiskovej, konštruktívnej. Tam sa skrýva tá ochrana, tam tkvie vytváranie podmienok, vzdelávanie rozhodcov či ich zastupovanie na rôznych fórach. Aj v dialógu s našim strešným futbalovým orgánom.