Karol Galba

16. 11. 2009 22:33:14
 
 
A to nechcel byť rozhodcom!

Bratislavský rodák Karol Galba nebol prorokom doma, vonku si však vyslúžil absolutórium. Slovenský futbal mal doteraz na najvyššom fóre, teda na svetových šampionátoch, štvornásobné rozhodcovské zastúpenie. Na MS 1958 vo Švédsku pískal Bratislavčan Martin Macko, na MS 196S v Čile a na MS 1966 v Anglicku ďalší Bratislavčan Karol Galba, na MS 1982 v Španielsku a MS 1986 v Mexiku Vranovčan Vojtech Christov, na MS 2002 v Japonsku a Južnej Kórey Stropkovčan Ľuboš Micheľ.

Krásna bola najmä Galbova éra. Rozhľadený a inteligentný rozhodca s vysokoškolským diplomom, titulom doktora práv, sa vyznačoval jasnými a presvedčivými verdiktami, čím si získal veľký rešpekt doma i v zahraničí. Pritom, rozhodcom nemusel a ani veľmi nechcel byť. „Určite to nebola moja túžba," rozhovoril sa na úvod dnes 84-ročný pán, ktorý pôsobí stále čiperným dojmom a či chcete, či nie, musíte sa pri ňom dostať do pozície vďačného poslucháča. „Bolo to zhoda okolností. V 40. rokoch som bol funkcionárom v ŠK Bratislava, na starosti som mal dorast a žiakov. V tejto kategórii však stále vyvstával problém s rozhodcami, bolo raritou, ak im niekto vôbec prišiel pískať. Zväz preto vydal nariadenie, podľa ktorého mal každý ligový klub nahlásiť jedného funkcionára, ktorý mal robiť rozhodcu. Ja som bol v ŠK Bratislava ďaleko najmladší, a tak sa na výbore rozhodlo, že to mám byť ja. A tak som išiel na rozhodcovské skúšky. Pritom som funkcionárom povedal, že ja v lige nemám záujem pískať a ak, tak budem pískať len dorastenecké a žiacke zápasy. Povedali mi - nič sa neboj, bude to tak, ako chceš. A hneď ma zaradili na ligovú listinu," smeje sa Karol Galba.

Strmo nahor

V roku 1950 sa stal ligovým rozhodcom, išlo mu to dobre, všade si jeho prístup pochvaľovali. V roku 1952 už bol na listine rozhodcov FIFA... „Mal som jedno šťastie. Ligové zápasy mi vychádzali. Inú známku ako jednotku, čo bolo najvyššie ohodnotenie, som ani nepoznal. Spokojní boli so mnou všade a hádam mi trochu pomáhalo i to, že ako funkcionára ma už takmer všade dobre poznali. Kde som prišiel, tam mal brali ako svojho, tým pádom i atmosféra v zápasoch bola iná. Nemal som žiaden problém."

Pocta v kolíske futbalu

Karol Galba pískal na MS 1962 v Čile, ktoré sa tak skvele zapísali do histórie československého futbalu. Viac si však váži nomináciu na MS 1966, ktoré sa uskutočnili v kolíske futbalu. „Vtedy boli iné spôsoby. Ak sa reprezentácia prebojovala na MS, jej zväz mal automaticky právo nominácie rozhodcu. Na MS v Čile bola československá reprezentácia a zväz nominoval mňa. Ale do Anglicka sa neprebojovala. Bol som delegovaný priamo od FIFA ako medzinárodný neutrálny rozhodca za Európu." Na zväz dokonca prišiel osobitný pozývací list od prezidenta FIFA Sira Stanleyho Rousa, čo bola nevšedná udalosť. Ináč, Karol Galba sa s týmto futbalovým lordom dobre poznal ešte z funkcionárskych čias.

Vydarený večer v Manchestri

K nominácii na MS 1966 prispel i jeden vydarený futbalový večer na pôde kolísky futbalu. Vo štvrťfinále Pohára majstrov európskych krajín (PMEK) privítal Manchester United Benficu Lisabon a tento prestížny duel viedol práve slovenský rozhodca. „Pred zápasom som urobil jednu vec, ktorú som dovtedy nerobil. Zavolal som si do kabíny trénerov oboch mužstiev i kapitánov, Bobbyho Charltona a Eusébia. Povedal som im, že poznám len to, čo vidím, to aj rozhodnem a odpískam. Že je zbytočné ma na niečo upozorňovať a domáhať sa niečoho, lebo vtedy akurát hráčovi hrozí vylúčenie. Jedny i druhí začali spontánne tlieskať." Zápas sa hral v džentlmenskom duchu, obaja aktéri po ňom dávali najavo svoju spokojnosť s výkonom rozhodcu a slovami chvály nešetrila ani tradične kritická anglická tlač. Jednoducho, v zemi futbalu zasľúbenej si Karol Galba vyslúžil absolutórium.

Bol či nebol?

Na MS 1966 bol Karol Galba i čiarovým rozhodcom v už legendárnom finále Anglicko - Nemecko, v ktorom padol či nepadol ešte legendárnejší Hurstov gól. Padol však na strane, kde bol asistentom Rus Bachramov a aj preto sa k nemu Karol Galba nevyjadroval. „Nemohol som. Pýtali sa ma na to už hádam tisíckrát. Hneď na slávnostnom bankete a potom pri každej možnej príležitosti. Bol som na opačnej strane, nebolo by korektné, ak by som niečo tvrdil. Objektívne som to nemohol. Viete, ja stále uvažujem nad tým, či ten gól bol alebo nie? A stále to neviem." Na tento moment si Karol Galba spomenul i pri semifinále Ligy majstrov medzi Liverpoolom a Chelseou a sporným gólom Luisa Garciu. „Vidíte, aká je teraz k dispozícii technika a aj tak to nik nedokáže stopercentne určiť..."

Mexický záver

S rozhodcovskou kariérou končil po osemnástich rokoch na OH 1968 v Mexiku. Pripravili mu zvláštny darček v podobe zápasu Mexiko - Španielsko v México City, oba tímy zahrali tento duel mimo olympijského turnaja. Aj to svedčí o mene, aké si stihol vybudovať. „Ja som po OH 1968 končiť nemusel. Obrátil sa však na mňa dr. Artemio Franchi. Bol poverený vytvoriť v UEFA komisiu rozhodcov, ktorá dovtedy v UEFA neexistovala. Vybral si do nej piatich ľudí z Európy, medzi nimi i mňa. Povedal mi však, že má jednu podmienku. Musím skončiť s rozhodcovskou kariérou. Samozrejme, že to bolo pochopiteľné. Bolo by smiešne a minimálne podozrivé, ak by som sedel v komisii rozhodcov a popritom pískal. A tak som skončil."

Sovietske „veto"

Rok 1968 sa v histórii českého a slovenského národa spája s dobou nádejí, ktoré boli zahatané. Karol Galba bol v tom čase za svoje „nesprávne" postoje vylúčený z KSČ a doma sa stal nežiadúcim. „V Komisii rozhodcov UEFA som preto dlho nebol. Bol som politicky prenasledovaný, zrazu som mal problémy s cestovaním do Ženevy... Do samotnej komisie som bol volený na kongrese UEFA v Istanbule. V tom čase bolo v UEFA pár neoficiálnych záujmových skupín. Tzv. anglosaský blok viedli Angličania a Nemci, do florentínskeho sa „združovali" Taliani, Španieli, Portugalci, potom bol socialistický blok. Keď dr. Artemio Franchi predniesol svoju nomináciu, sovietska delegácia vystúpila proti mne. Vraj, nemôžem kandidovať za východný blok. Franchi reagoval - a kto povedal, že je nominovaný za Vás? On je kandidátom florentínskeho bloku..." Sovieti však na diplomatickú prehru nezabudli... Svojho miesta v komisii sa chtiac-nechtiac musel vzdať, čo bolo krátkozraké len a len z hľadiska československého futbalu. Takéto miesta sa totiž nezahadzujú...

Aj Kvašňák musel sekať dobrotu

Počas svojej 18-ročnej rozhodcovskej kariéry vylúčil len dvoch hráčov v československej lige a dvoch na MS 1962 v zápase Argentína - Juhoslávia! „Padli tam facky, nemal som nad čím uvažovať, pod sprchy išli hráči z oboch tímov. A tie domáce? Jedna padla v zápase Ustí nad Labem - Slávia, domáci hrali o existenciu. Za Sláviu hral Bican. Doslova sa opaľoval v strede ihriska, prišiel však okamih a hneď strelil gól. Jeden domáci hráč to nezniesol a potom ho surovým spôsobom skosil. Tú druhú dostal hráč Tankistu Praha, za nešportové správanie. Ešte jedného som však mal v talóne. Kvašňáka zo Sparty. Nevedel sa zmestiť do kože. Hralo sa v strede týždňa, v sobotu bol na programe medzištátny zápas s NDR. Ak by som mu však dal červenú, podľa vtedajších pravidiel by proti NDR nemohol nastúpiť. Povedal som mu, že červenú nedostane len preto, aby vedel, na čom je. Aj to, že nabudúce len kýchne a je zle! Ale príležitosť mi nedal, dával si poriadny pozor!"

V izolácii

V rokoch 1968-1989 to mal Karol Galba viac ako ťažké. Špičkový právnik, ktorý spolupracoval na tvorbe Zákonníka práce a ďalších zákonov a noriem, zrazu osoba, ktorá bez súhlasu miestnej organizácie KSČ nemohla byť zamestnaná. So zamestnaním to bolo stále ťažšie, s prepúšťaním naopak... „Pomohla mi jedna pani, funkcionárka strany, ktorá dobre poznala našu rodinu. Išla urobiť poriadok, nakričala na nich, ako si to predstavujú. Odvtedy som mal relatívny pokoj." Slovo relatívny znamenalo, že mohol robiť podnikového právnika, na predchádzajúce možnosti však mohol zabudnúť. Rehabilitovaný bol po novembrovej revolúcii. Zo SFZ mu prišiel ospravedlňujúci list. „Akurát, že o ňom nik nevie," pousmeje sa. Nezanevrel však. „Nie, nebol som ten typ. Vedel som sa tešiť z každej maličkosti." Sú však aj veci, ktoré tešia a nepatria medzi maličkosti. Je držiteľom Zlatého rozhodcovského odznaku FIFA. V marci 2002 ho SFZ ocenil Zlatou medailou SFZ. FIFA ho zas ocenila Cenou fair-play za celoživotné dielo. V septembri 2003 dostal od UEFA Rubínový rad UEFA za zásluhy o rozvoj európskeho futbalu. Na tieto „maličkosti" je patrične hrdý.

Nie je to zlé

Futbalové zápasy dnes hltá v televízii. Žiaden domáci reprezentačný však nevynechá a je na tribúne. K tým, ktorí vyplakávajú, že náš futbal je taký a onaký, nepatrí. „Podľa mňa úroveň slovenského futbalu nepadá. Len sa menia podmienky a je tu istá zhoda okolností. Menila sa štruktúra spoločnosti, štruktúra futbalu, to všetko ho ovplyvnilo. Nie je totiž dobré, keď dochádza k veľkým zmenám. Ja osobne však nevidím situáciu v slovenskom futbale ako zlú. A rozhodcovský štandard v našom futbale? Ten bol stále dobrý."

Mojmír Staško