|
Napätá atmosféra pri odchode rozhodcovského tria zožilinského trávnika
viedla viacerých domácich hráčov k tomu, že vás „presviedčali”, aby sa
zápas neskončil...
„Boli tam ataky slovné aj ručné. Hráč Angelovič ma chytil za hrudník a
sotil do ihriska, boli tam aj Guldan a Štrba. Neviem, čo si mysleli,
snažili sa mi zabrániť v odchode z ihriska, ale rozhodnutie rozhodcu je v
takejto situácii konečné, nemenné. Prišlo k inzultácii, nebolo možné sa
vrátiť na čiaru, dohrať zvyšné dve minúty. Čo by sme robili, ak by sa
niečo také stalo v 50. minúte? Dohrali zvyšných štyridsať?”
Vinník je jasný.
„Divák, ktorý má inzultoval, samozrejme. Ale bola to aj hrubá chyba
usporiadateľov. Vniknutie fanúšika na hraciu plochu je neprípustné a ak
sa navyše dopustí inzultácie, je to chyba na druhú.”
Komentáre verejnosti spochybňujú fakt ukončenia zápasu, že ste to
urobili vy, ako asistent, nie hlavný rozhodca Chmura. Podľa nášho názoru
však nič také nie je možné, asistent túto právomoc nemá.
„Stretnutie ukončil Pavol Chmura. Po inzultácii som mu signalizoval
zdvihnutou zástavkou a aj cez komunikačný systém, čo sa stalo. Bežal som
k nemu a ústne som mu to tvárou v tvár oznámil znova. Potom som sa
pohol z hracej plochy, keďže kolega Chmura bol prekvapený a stál, vrátil
som sa späť k nemu a opakoval mu skutočnosť.”
Pavol Chmura neodpískal koniec, oznámil ukončenie stretnutia v kabíne.
„Nie je povinnosťou hlavného odpískať koniec na ihrisku. Môže to
urobiť gestom ruky, odchodom z hracej plochy... To sa stalo. Nemusí
ukončiť zápas hvizdom.”
Z výpovede očitého svedka vyplýva, že divák, ktorý vás inzultoval,
stál dlhší čas pripravený a čakal na svoju príležitosť dostať sa k vám.
„Mne to povedal deň po zápase sekretár komisie rozhodcov Jaroslav
Zábranský, ktorý to videl. Nebolo to teda tak, že by prekvapil
usporiadateľov nečakanou akciou, čakal na ihrisku na mňa, kým tam
pribehnem. Najsmutnejšie ale je, že mňa teraz niekto obviňuje, že som
poškodil Žilinu. Nielen môj osobný pocit z výkonu, ale aj hodnotenie
delegáta pozorovateľa Tibora Jančoviča sa zhodovali v tom, že som bol
maximálne objektívny. V kontexte situácie v závere stretnutia sa sporiť o
to, či som v jednom prípade posúdil nesprávne aut, je úplne smiešne.”
Podľa našich informácií delegát pozorovateľ nebol spokojný s výkonom hlavného rozhodcu Chmuru a vyčítal mu dosť chýb...
„Prepáčte, k tomuto sa vyjadrovať nebudem.”
Nebol to váš prvý problém so žilinským mužstvom, môžete čestne
vyhlásiť, že minulosť nemá vplyv na váš postoj počas zápasov MŠK?
„Absolútne vylučujem akýkoľvek môj predsudok voči Žiline ako celku či
voči jej jednotlivým členom. Nepoviem to na chlp presne, ale za
posledných päť-šesť rokov v 90 percentách stretnutí Žiliny, v ktorých
som účinkoval ako asistent, Žilina vyhrala. Aj ten zápas, v ktorom došlo
k ostrému výpadu hráča Ivana Lietavu voči mne, Žilina nad Slovanom
vyhrala. Samozrejme, že na to nezabudnem, lebo na to sa zabudnúť nedá,
ale je nemysliteľné, aby ma to ovplyvnilo pri mojich rozhodnutiach.”
Zo strany mužstiev, nielen žilinského, už dlhšie zaznieva, že
slovenskí rozhodcovia provokujú hráčov, nadávajú im, správajú sa
vulgárne a vaše meno sa pri týchto výhradách objavuje tiež. Bolo by
naivné od nás myslieť si, že to potvrdíte, ale treba otvoriť aj túto
tému.
„Je to absurdné! Mám nejaké spoločenské postavenie, mám vzdelanie,
dostal som poriadnu výchovu... Určite nie sú rozhodcovia tí, ktorí
vnášajú do zápasu vulgárnosti. V tej skupinke žilinských hráčov, ktorí
ma presviedčali, aby sme zápas neukončili, určite nepadali slušné vety.
Žiaľ, stalo sa to akousi akceptovateľnou normou, že vulgarizmy sa
prepočujú, zdôvodňuje sa to emóciami, atmosférou, argumentami, že futbal
nie je divadlo či salónna konverzácia. Ak by rozhodcovia striktne
dodržiavali pravidlá o hrubom nešportovom správaní aktérov, tak by nás
červené karty zaplavili.”
Vylučujete teda, že by rozhodca urazil hráča?
„Za každého ruku do ohňa nedám, ale za drvivú väčšinu áno. Nič také
sa nedeje! A za seba to môžem verejne vyhlásiť stopercentne.”
Ako budete reagovať na vyjadrenia Zdena Štrbu, ktorý sa vyjadril, že vám treba zobrať krv, lebo ste si niečo šňupli?
„Podniknem právne kroky na ochranu osobnosti. Pán Štrba prekročil
hrubým spôsobom všetky hranice, ako dospelý svojprávny človek je
zodpovedný za svoje činy aj slová. Som lekár, primár, ako by som mohol
pokračovať v mojej profesii, ak by vo verejnosti existovalo podozrenie,
že beriem drogy?! V pondelok idem za právnikom, podám na Štrbu trestné
oznámenie. Budem žiadať verejné ospravedlnenie aj úhradu ujmy na mojom
mene.”
Existuje názor, že dianie v domácom slovenskom futbale majú stále pod
kontrolou rozhodcovia, ale zápasy už nemanipulujú hlavní, ale
asistenti. Vy ste naša jednotka na čiare, z hľadiska kreditu v zahraničí
a skúseností ste medzi rozhodcami absolútna veličina. Čo si o tom
myslíte?
„To počujem prvýkrát... To je úplne absurdné. Asistent má svoje práva
a povinnosti, dobrým či chybným rozhodnutím môže ovplyvniť dianie, ale
konštrukcia, ako je obsiahnutá v otázke, je úplný nezmysel.”
Budete iniciovať, aby ste sa nejaký čas neocitli na zápasoch Žiliny?
„Obsadenie zápasov je záležitosť konkrétnych ľudí z komisie
rozhodcov, ale nemyslím si, že by som sa v blízkej budúcnosti so
žilinským mužstvom stretol.”
PETER ŠURIN
JE TO HNUS
„Jediné, v čom so Žilinčanmi súhlasím je, že je to hnus. Situácia,
aká sa stala na konci stretnutia Žilina – Slovan, je hanbou futbalu a
to, že sa to stalo v Corgoň lige, tú hanbu ešte zvýrazňuje. Nemalo by sa
to stávať ani na okresnej úrovni, nieto v najvyššej súťaži na štadióne
mužstva, ktoré hralo Ligu majstrov,”myslí si Roman Slyško.
ČO JE INZULTÁCIA ROZHODCU
Pod inzultáciou rozhodcu sa rozumie udretie, kopnutie, úmyselné
podrazenie, násilné vrazenie, násilné mykanie, úmyselné vyrazenie
píšťalky z úst, úmyselné prudké udretie loptou, kameňom alebo iným
predmetom. „V mojom prípade šlo o násilné vrazenie oboma rukami,”
vysvetlil Slyško. Takže nemusí tiecť krv, napadnutý nemusí upadnúť do
bezvedomia či mať iné bezprostredné následky na tele.
zdroj: www.denniksport.sk
|
