The football referee is at least between four stones

27. 03. 2011 13:26:05
attach100000478
 
   

PhDr. Tomáš Gurský má dvadsaťpäťročnú prax ako športový psychológ. Vyštudoval psychológiu   na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.  V minulosti bol juniorským  a akademickým reprezentantom   v zjazdovom lyžovaní a neskôr trénerom zjazdového lyžovania.  V rokoch 1984-90 pôsobil ako športový psychológ  na Osemročnom športovom gymnáziu v Bratislave, kde dodnes spolupracuje pri talentových skúškach. Prednáša športovú psychológiu na FTVŠ UK, v Trénerskej akadémii a pre mnohé športové zväzy.        Je autorom učebnice športovej psychológie a viacerých psychologických publikácií a odborných článkov.

Je predsedom Spoločnosti športovej psychológie na Slovensku a členom medzinárodnej skupiny FAST (Forum for Applied Sport Psychologists in Top-Sport). Vedie súkromnú psychologickú prax TOP-FIT a medzi jeho klientov patrili Elena Kaliská, dvojnásobná  olympijská víťazka vo vodnom slalome, Marián Vajda, v minulosti 34. hráč ATP v tenise, ktorý je dnes trénerom svetovej dvojky, Novaka Djokoviča. Spolupracoval s mužskou reprezentáciou v hádzanej, reprezentačnou futbalovou dvadsiatkou, juniorskou reprezentáciou  vo volejbale a inými poprednými slovenskými kolektívmi. Mentálny tréning a konzultácie sú sústredené  na jednotlivcov alebo na tímy. V posledných rokoch spolupracuje so Slovenským futbalovým zväzom a Komisiou rozhodcov, kde v rámci Konvencie rozhodovania prednáša pre špičkových rozhodcov, poskytuje im poradenský servis, podieľa sa na psychologickom testovaní a príprave talentov. Zostavil aj špeciálnu psychologickú publikáciu s názvom Psychologické aspekty práce rozhodcu vo futbale. To je dobrý dôvod, aby sme mu položili pár otázok:

1. Rozhodca vo futbale je strážca dodržiavania pravidiel futbalu a ďalších noriem, potrebných pre hru a súťaž. Potrebuje na to nielen poznať spomenuté predpisy, ale musí byť aj atlét, pedagóg, psychológ a v neposlednom rade manažér, ktorý má dokázať udržať na ihrisku „literu i ducha hry“. Skúste v krátkosti charakterizovať hlavné psychologické úskalia tejto činnosti:
Mojou poradňou prešlo za vyše dvadsať rokov praxe vyše 400 individuálnych športovcov a tímov všetkých výkonnostných úrovní, trénerov, rodičov, funkcionárov i rozhodcov, takže môžem porovnávať. Myslím si, že práca rozhodcu je z hľadiska psychiky najťažšia. Hráč je tlačený iba k výkonom, tréner je medzi doma mlynskými kameňmi - na jednej strane hráči a na druhej strane klubové predstavenstvo. Futbalový rozhodca je oproti tomu najmenej medzi štyrmi kameňmi.  Rozhoduje dvom súperiacim tímom, posudzujú ho médiá a diváci, musí zvládnuť dve profesie, a je hodnotený známkami, ktorých kumulácia rozhoduje o jeho budúcej kariére. To vyžaduje nielen mimoriadne odolnú psychiku ale aj vysokú dávku inteligencie.
2. Často počúvame o „odolnosti voči stresu“.  Čo to vlastne je a aký má význam pre rozhodcov?
Stres je psychická záťaž, na ktorej zvládnutie sme od prírody určitým spôsobom vybavení. Úskalie zvládania stresu tkvie v tom, že tisícročia ľudskej evolúcie sformovali naše reakcie na stres do inej podoby než sú požiadavky súčasnosti. Kedysi boli stresormi vojny, hlad a prežitie v divočine, dnes je to čas, konflikty záujmov, peniaze. Konflikt nemôžeme riešiť kyjakom. Stres-manažment je psychologická oblasť, ktorá sa touto problematikou systematicky zaoberá  a učí človeka súčasnosti zvládať stres optimálnymi spôsobmi.
  attach100000477

3. Ak chce niekto riadiť druhých musí  včas vedieť vyhodnotiť ich aktuálne správanie a zvoliť následne najlepšie možné rozhodnutie. Hovorí sa však, že ak chceš poznať a riadiť iných, musíš poznať a zvládať seba. Čo v tomto smere považujete pre rozhodcu za najdôležitejšie?
Dostávame sa k oblasti psychoregulácie, ktorá učí zvládaniu vlastných emócií a správania sa človeka v záťažových situáciách. Už na Delfskej veštiarni bol nápis „Poznaj sám seba“, čo je od nepamäti kľúč k zvládaniu druhých ako schopnosti usmerňovať osobný život a kariéru. Psychoregulácia vedie od zvládania myšlienok, k zvládaniu emócií, reakcií a napokon k ovládaniu celkového správania. V tomto poradí sa postupuje aj pri tréningu psychoregulácie. 

4. Skúste zo svojho pohľadu charakterizovať rozdiel medzi trvale úspešným a priemerným rozhodcom s väčšími výkyvmi:
Môžem vychádzať z toho, čo som sa naučil niekoľkoročnou spoluprácou s rozhodcami  medzinárodnej  úrovne a našich najvyšších súťaží, v projekte Talent-mentor, ale aj z medzinárodných psychologických sympózií na tému futbalového rozhodovania. Hlavný rozdiel je v schopnosti rozhodcu systematicky a dlhodobo si budovať rozhodcovskú kariéru vo všetkých jej zložkách (odborno-technickej, kondičnej, psychickej a morálnej). V psychike by som jednako ešte zdôraznil dve veci: vysokú frustračnú toleranciu a schopnosť učiť sa zo skúsenosti.

5. Cesta ako dosiahnuť v rozhodcovskej kariére tie najvyššie méty je dlhá a poznačená nielen uznaním, ale často i kritikou a chybnými rozhodnutiami. Neúspech v tejto „branži“ je ako zranenie u hráča. Ako sa z takýchto „zranení“ čo najskôr „vyliečiť“?
Vieme dobre, že zranenia duše sa hoja dlhšie ako zranenia tela. Sú prípady, kedy z traumatických udalostí sa ľudia nedokážu „zahojiť“ do konca života. Psychoterapia je oblasť v rámci psychológie, ktorá poskytuje návody a procedúry ako liečiť psychické traumy a duševné zranenia. Niektorí zahraniční kolegovia, spolupracujúci dlhodobo s rozhodcovskými zbormi, absolvovali, akiste nie náhodou, popri psychologickom aj psychoterapeutické vzdelanie a tréning.  Takéto vyliečené „zranenie“  človeka posunie o stupeň vyššie, kým nevyliečené zranenie ho vracia do minulosti a zabraňuje jeho duševnému rastu.

6. Z toho, čo ste doteraz naznačili je zrejmé, že kto chce byť úspešný, musí sa permanentne vzdelávať    aj v oblasti psychológie. Kam by ste nasmerovali najmä mladých rozhodcov v tomto smere vy?
V skriptách „Psychologické aspekty práce rozhodcu vo futbale“,  ktoré si každý môže stiahnuť na tomto webe,  som definoval 7 základných oblastí, kde je psychika rozhodcu mimoriadne exponovaná:  1) motivácia k rozhodcovskej práci a budovanie si rozhodcovskej kariéry,  2) udržanie koncentrácie v zápase,  3) vyrovnanie sa s chybným rozhodnutím alebo tzv. kontroverzné rozhodnutia,  4) zvládanie problémových hráčov,  5) spolupráca rozhodcovského tímu,  6) rozhodovanie na problémovom štadióne  a  7) individuálna príprava rozhodcu na zápas.  Najlepšie je začať prvou oblasťou, pretože budovanie kariéry je dlhodobý proces, na ktorý sa treba pripraviť a potom postupovať trpezlivo krok za krokom. A asi v tom je táto profesia taká príťažlivá, pretože či už tomu veríte alebo nie, každý rozhodca to má vo svojich rukách. 

(j.m.)