The last time blows to the whistle, tears don´t absent

07. 12. 2010 01:57:43
Pavol Sipos1

   

Dlhé roky rozhodoval najvyššiu futbalovú súťaž. Rozhodcovský dres si však už neoblečie. Štyridsaťštyriročný topoľčiansky rodák, v civilnom zamestnaní mestský policajt Pavol Šipoš sa s kariérou arbitra rozlúčil súbojom Zlatých Moraviec s Nitrou (1:2).

Ako ste sa cítili pred posledným stretnutím?
„Myslel som si, že idem na zápas s vôľou, tak ako som chodil vždy. Pri predzápasovom rozlúčkovom ceremoniáli som však mal aj slzy dojatia. Uvedomil som si, že je tu tá chvíľa, keď sa táto etapa končí.“

Premietli ste si v mysli celú kariéru?
„Určite áno. V priebehu týždňa ma rôzni priatelia atakovali, aby som im povedal, koľko som odpískal dohromady stretnutí. Keďže som bol v jednom z projektov Talent, tak som preskočil niektoré stupne slovenských súťaží. Dvadsaťjeden rokov som bol na rozhodcovskej scéne, z toho devätnásť rokov som pôsobil v najvyšších súťažiach SFZ. Keby som vedel, že to potrvá takúto dobu, tak by som si viedol lepšiu štatistiku.“

Čo vás prinútilo skončiť s rozhodovaním?
„V prvom rade je to vek a v druhom to, že sa mi nakopili zdravotné problémy. V decembri oslávim 45 rokov, čo je limit na rozhodovanie. Komisia rozhodcov už inak pristupuje k preskúšaniu a fyzické previerky budú náročnejšie. Radšej som chcel skončiť na piedestáli a nie čakať pol roka na rozlúčkový zápas. Preto som sa rozhodol ukončiť kariéru počas rozbehnutého ročníka."

Spomeniete si ešte na svoj prvý zápas?
„Fúúha. To asi ťažko. Spomínam si však na prvú a jedinú inzultáciu, ktorú som zažil ešte v okresnej súťaži.“

Ktorý duel považujete za najpamätnejší?
„Jednoznačne stretnutie o postup z druhej ligy v Poľsku medzi Bielsko-Biala a Zaglebie Sosnowiec. Atmosférou a organizáciou to bol výborný zápas. Taktiež si rád spomínam na duel dvadsaťjednotiek Talianska so Slovenskom, keď som bol ako štvrtý rozhodca.“

  Pavol Sipos2  

Kam si odložíte pamätnú plaketu, ktorú ste dostali?
„Bude to medzi ďalšími oceneniami, ktoré som dostal ako účastník finále Slovenského pohára či Superpohára. Moje deti, hlavne syn, ktorý sa venuje futbalu, sa mi starajú o vitrínu. Určite to skončí v nej. Rozšíri to zbierku.“ 

Pavol Sipos3
 
Je niečo, čo vás mrzí, že ste nedosiahli?
„Chýbalo mi viac zanietenosti. Ak by som lepšie ovládal cudzí jazyk, mohol som mať na konte aj viacero európskych duelov. Vedel som, že sa už blíži koniec, chcel som okrem duelu v Corgoň lige ukončiť kariéru aj na európskej scéne, aspoň v úlohe náhradného rozhodcu, keďže nie som na listine FIFA a UEFA.“

Komu patria vaše slová vďaky?
„Ďakujem v prvom rade za dôveru, či už terajšej alebo predošlej komisii rozhodcov. Zároveň ďakujem aj dvom ľuďom zo Západoslovenského futbalového zväzu. Bývalému šéfovi komisie rozhodcov Vladimírovi Vnukovi a bývalému prezidentovi Štefanovi Sapárovi.“

Zavesíte si povestnú píšťalku aj na nejaký klinec?
„Myslím si, že nie. Z oficialít áno, ale veľa ľudí ma pozná a verím, že ma zavolajú aspoň na nejaké exhibície a aj žiacke stretnutia na úrovni okresu na vyplnenie voľných sobôt.“

Rozhodcovské veci teda neskončia niekde na povale?
„Určite nie. Budem sa ich snažiť prevetrať.“

Zdroj: profutbal.sk, fotografie AR SFZ