Keď vypiskuje samozvaný rozhodca v hľadisku

29. 08. 2010 00:40:54

   

Zložité momenty musel riešiť v corgoňligovom zápase v Košiciach, v súboji 6. kola medzi MFK Košice a Spartakom Trnava, hlavný rozhodca Roman Matúš. Štvrtý rok rozhoduje v najvyššej slovenskej súťaži, v Košiciach to bol jeho 17. zápas v nej, ale to, čo sa udialo v Čermeli, sa mu ešte nikdy predtým nestalo.

Musel vyriešiť situáciu s falošnou píšťalkou rozliehajúcou sa z hľadiska v situaciach, keď mohli Trnavčania zakončiť útočnú akciu, musel riešiť aj vniknutie domácich divákov na hraciu plochu s tyčami, ktorými napádali košických usporiadateľov.

„Zvuk falošnej píšťalky sa začal ozývať približne v 24. minúte zápasu zo sektora domácich divákov, keď prvý raz zaznela píšťalka identická s mojou. Hráči Trnavy mali sľubnú akciu, v ktorej akurát prestali na chvíľku hrať a obzerali sa na mňa, prečo som prerušil hru. Bol som blízko akcie a kričaním i gestami som navodzoval situáciu, aby Trnavčania hrali ďalej, lebo ja som ju neprerušil. Vzápätí som sa ihneď spojil cez komunikačný systém s kolegom – náhradným rozhodcom Fajčíkom, aby prostredníctvom hlavného usporiadateľa hlásateľ na štadióne upozornil na nešportový prejav. Aj v tom je, mimochodom, výhoda tohto komunikačného systému. Hlásateľ zasiahol, ale aj ďalšiu trnavskú akciu spomalila falošná píšťalka. Rozhodol som sa, že dám hráčom malú občerstvovaciu prestávku. Tú som využil na to, aby som situáciu konzultoval s mojimi kolegami a hlavným usporiadateľom. Oznámil som mu, že ak sa to bude ešte raz opakovať, zápas ihneď preruším. Hlásateľ to oznámil aj verejne.  Ja som počas občerstvovacej prestávky upokojoval futbalistov Trnavy a oznámil som im, že ak by sa podobná situácia opakovala, nech útok zakončia a nedbajú na zvuk falošnej píšťalky z hľadiska. Dodal som, aby sa neobávali, že by som im za to udelil žltú  kartu, lebo ich pokračovanie v hre by som nebral ako nešportové správanie sa.

Po občerstvovačke sme išli znova hrať a v 32. minúte sa situácia zopakovala. Zápas som okamžite prerušil - ako som avizoval - a opäť sme prostredníctvom náhradného rozhodcu dôrazne upozornili hlavného usporiadateľa, že keď sa to bude ďalej opakovať, zápas môže byť predčasne ukončený.  Počas prerušenia som išiel za domácim kapitán Cicmanom, aby išiel gestami upokojiť divákov k tribúne, aby dal najavo, že nesúhlasí s nešportovými prejavmi. Bolo to dobré riešenie, pretože situácia sa už neopakovala.

V polčasovej prestávke som sa spojil aj s delegátom zápasu, všetko sme konzultovali - aj prípadný následný postup,“ vravel Roman Matúš.
 Keby sa znova Pán neznámy z hľadiska ozval so svojou píšťalkou, Matúš by zápas prerušil a stiahol by hráčov oboch mužstiev k lavičkám, prípadne do šatní.
Zaujímalo nás, či Matúš neuvažoval vymeniť si počas polčasovej prestávky svoju píšťalku s identickým zvukom za inú, ktorá by vydávala iný zvuk a v ušiach hráčov by sa odlišovala od falošnej z hľadiska.
„Teoreticky by to bolo možné, ale moje dva náhradné píšťalky sú rovnakej značky, akú som používal, pretože ide o najlepšie píšťalky na trhu, ktoré používame,“ dodal po chvíli zamyslenia Matúš.
Zložitostiam v tomto zápase pre HR nebol ešte koniec. V 87. minúte sa domáci diváci začali hrubo nešportovo správať, keď vtrhli, vyzbrojení tyčami, na hraciu plochu.
 
„Ihneď ako som to zaregistroval, som prerušil hru a stiahol som hráčov k striedačkám. Bola totiž ohrozená bezpečnosť hráčov. Po okamžitom zásahu usporiadateľov a polície sa podarilo divákov spacifikovať. Znova som upozornil,  že pri ďalšom incidente by som už hráčov stiahol do šatní spolu s nami. Nehralo sa dve až tri minúty. Potom sa už zápas dohrával v pokoji, aj keď v nadstavenom čase ktosi z hľadiska znova začal používať falošnú píšťalku. Hráči to  už však v tej chvíli nebrali na vedomie a snažili sa zápas nejako dohrať. Tá falošná píšťalka sa raz ozývala z domáceho sektoru, potom aj z hlavnej tribúny, podľa mňa sa dotyčný fanúšik s ňou premiestňoval. Podľa mojich informácií poslali usporiadatelia do sektorov členov SBS v civile, aby monitorovali situáciu a zabránili zvukom píšťalky z hľadiska.“ 

Matúš v minulosti počul o takýchto prípadoch, keď samozvaný rozhodca v hľadisku vyrušoval aktérov zápasu. Teraz sa do rovnakej situácie dostal aj on a použil to, čo mal teoreticky naštudované.
„Nervózny som nebol, vedel som, čo robiť.  Nervóznejší boli Trnavčania, pretože prestali hrať na popud z hľadiska v dvoch – troch sľubných príležitostiach.. Preto som sa potom snažil byť neustále v blízkosti lopty a útočnej akcie, pretože je rozdiel počuť hvizd zo siedmich metrov, ako z 30 – 40 metrov. Situáciu sa podarilo upokojiť. Ja som o mojich krokoch v pozícii hlavného rozhodcu nemal žiadne pochybnosti.“
Spolu s Matúšom sme teoretizovali, ako by sa niečomu takému, ako je falošný zvuk z hľadiska, dalo zabrániť. Povedal, že v hrobovom tichu, aké vládlo v Čermeli, asi nijako, pomohla by len pravá futbalová kulisa s 5 – 6 tisíckami divákov v hľadisku, kde by zvuk samozvaného arbitra na tribúne nebolo počuť.
„Mám z toho dobrý pocit, že sme ako tím  v spolupráci s usporiadateľmi a políciou všetko zvládli a urobili všetko preto, aby sa zápas dohral,“ dodal na záver Roman Matúš.
(leh)