|
|
„Hodnotenie našich rozhodcov z východoslovenského regiónu v
republikových súťažiach spadá pod Komisiu rozhodcov Slovenského
futbalového zväzu. Časť z neho, za jar 2010, určite dostanem aj ja, aby
som sa s ním zoznámil. Nemám zatiaľ všetky podklady, ale zo správ, ktoré
mám, viem, že naši rozhodcovia viedli aj dobré zápasy, ale nastali aj
určité problémy. S tým treba vždy počítať. U nikoho z našich rozhodcov
som však nezaznamenal nejaký výraznejší posun vpred počas tejto jari. Z
môjho pohľadu sa trochu dopredu posunuli Mojsej s Kozákom a pri
ostatných som nezaregistroval výrazné zlepšenie.“
|
|
Takéto hodnotenie na tému východoslovenskí rozhodcovia v
republikových súťažiach SFZ na jar 2010 ponúkol nový šéf
Východoslovenského futbalového zväzu (od 20. februára 2010) a bývalý
medzinárodný rozhodca Richard Havrilla.
Východoslovenský región mal nie tak dávno na listine FIFA troch
hlavných a dvoch asistentov rozhodcov. V súčasnosti má dvoch asistentov
FIFA a v najvyššej súťaži rozhoduje pravidelne len jeden.
„Priznávame nespokojnosť s týmto aktuálnym stavom,“ pokračoval
Havrilla. „Zaspala sa doba, musíme dobiehať. Nemyslím si, že by v našom
regióne bolo menej talentov ako v iných, ale s trpkým úsmevom dopoviem,
že sme ich asi neobjavili. Od nástupu Mariána Ružbarského na pozíciu
predsedu našej Komisie rozhodcov VsFZ v marci 2010 spoločne mapujeme
problematiku. Máme dosť veľa mladých rozhodcov, ale tí sú zatiaľ iba na
úrovni piatej ligy. Máme nedostatok mladých v tretej lige. Trend je
taký, že do republikových súťaží by mali prichádzať rozhodcovia vo veku
22 – 25 rokov - aby boli perspektívni. Mali sme fyzické miniprevierky a
čo na ich základe musím otvorene povedať je fakt, že piati rozhodcovia
nezabehli Cooperov test podľa stanovených noriem. Z toho som veľmi
sklamaný. Nie je možné, aby dvadsaťdvaročný chlapec nezabehol 2800
metrov. Ak chce byť kvalitný rozhodca! Do futbalu nám prichádza
generácia rozhodcov, ktorí ho nehrali na vrcholnej úrovni, teda
dorasteneckú alebo žiacku ligu. Iba nižšie súťaže alebo futbal hrávali
rekreačne. Dostávajú sa v osemnástich rokoch na rozhodcovskú dráhu a
chýba im kvalitný tréning, ten základný fundament. Na druhej strane
nedbajú tak seriózne na zvyšovanie svojej fyzickej kondície, pretože si
myslia, že súčasná úroveň im stačí. Akonáhle sa však chcú posunúť do
druhej, prvej, či Corgoň ligy, fyzické nároky v nich sú oveľa väčšie ako
v tretej a nižších ligách.“
Systémovým opatrením môže byť len seriózna a vytrvalá práca na
odstraňovaní nedostatkov.
„Vytvoríme skupinu talentovaných rozhodcov, zhruba v počte desať
až dvanásť chlapcov, ktorým sa budeme venovať každý druhý týždeň. V
rovine teoretickej, praktickej i fyzickej prípravy. Pod palcom to bude
mať Marián Ružbarský. V tejto veci musíme zabrať. Stratili sme veľa
rokov a musíme dobiehať. Máme však chuť a snahu napraviť to.“
Ak sa hovorí o talentoch medzi rozhodcami na celoslovenskej úrovni,
tak potom je reč o mužoch s píšťalkou z iných regiónov, nie z
východoslovenského...
„Beriem to normálne, pretože nie každý deň sa narodí nový Micheľ.
Musíme sa však vynasnažiť dohnať to. Nemyslím si, že by sme potenciál
nemali, akurát ho treba nájsť v mladých, ktorí naozaj túžia dať sa na
takúto náročnú rozhodcovskú dráhu a vážne sa im venovať.“
Podľa Havrillu rozhodcom v súťažiach riadených VsFZ niečo chýba. Aj
to pomenoval.
„Chýba im vyššie postavená latka na posudzovanie svojej
výkonnosti. Musia si uvedomiť, k čomu smeruje každý detail v ich pohybe
po ihrisku a podobne. Každý mladý rozhodca sa musí zamyslieť nad tým, čo
chce dosiahnuť vo futbale. Najprv si nesmie klásť veľké, ale postupné
ciele a pracovať na sebe po teoretickej a fyzickej stránke. Musí však
najmä rozmýšľať o svojich rozhodnutiach na hracej ploche, nehovoriť o
iných. To je motív pre nich.“
(leh)
|
