Karol Graus celebrated 70

20. 05. 2010 01:19:04

   

Pred krátkym časom oslávil krásne životné jubileum 70 rokov života  bývalý rozhodca a delegát Karol Graus. Preto sme sa rozhodli vám  priblížiť jeho kariéru a pohľady na futbal.

Aké boli vaše prvé kroky vo futbale?

Od mala som sa aktívne i pasívne venoval futbalu. No v rokoch 1966-1967 prišiel čas, kedy som sa rozhodol nasmerovať svoju futbalovú kariéru v inej oblasti a to ako rozhodca. Prvé rozhodcovské kroky som urobil v žiarskej okresnej súťaži , kde som rozhodoval stretnutia ako: Hodruša – Tekovské Nemce alebo Horná Ždaňa-Bzenica. Postupom času som sa prepracoval do krajských súťaží, do divízie, a až 2. ligy.. Čo si tak pamätám, rozhodoval som napríklad stretnutia: Trnávka - Petržalka, Svidník – Michalovce, Jur – Pezinok, Dunajská Streda – Petržalka, Považská Bystrica – Šaľa a mnohé iné.
   
Čo bolo vaším krédom v čase, keď ste pôsobil ako rozhodca?

V živote som mal vždy snahu byť objektívny a spravodlivý, no nie vždy sa to podarilo. Ako všetci ľudia, aj rozhodcovia robia chyby. Niektorí viac, iní menej. Žiaľ, ľudia si často myslia, že sú to chyby úmyselné, hoci v drvivej väčšine prípadov tomu tak nie je.
Ale tu sa vaša kariéra neskončila, ako to bolo ďalej?

Samozrejme, že som pri futbale ostal ako delegát. Delegátom so bol vo všetkých súťažiach - okresných, krajských, slovenských, aj československých – a som presvedčený, že som túto úlohu zvládol dobre. Stal som sa prvým delegátom žiarskeho okresu, ktorý pôsobil v československej federálnej lige  a to v rokoch 1990-1992.

Aké sú pohľady delegáta na stretnutie? Líšia sa od pohľadu rozhodcu?

Delegát sa pozerá na stretnutie zo svojho pohľadu. Je normálne, že jeho názory sa niekedy líšia od názorov rozhodcov. To si treba po stretnutí potom vydiskutovať, prípadne z pohľadu rozhodcov aj prijať rady od skúsenejšieho pre poučenie do budúcnosti. 

 
Na rozhodcov som bol prísny, ale spravodlivý. Vedel som sa rozhodcu aj zastať, aj vo veľmi kritických situáciách, keď na stretnutí „hrmelo“. Pri mne mohol rozhodca rozhodovať na 100% objektívne. Vždy som sa snažil vytvoriť bezpečné prostredie pre činnosť rozhodcu, nielen pred, ale aj po stretnutí. Za mojej rozhodcovskej kariéry som nemal ani jednu inzultáciu a toto sa mi podarilo aj ako delegátovi v slovenských súťažiach a v československej celoštátnej lige. Musím priznať, že som mal aj šťastie, ktoré v živote treba mať. Stretnutí, v ktorých som pôsobil ako delegát bolo veľa. Na niektoré si už nespomínam, ale aspoň na ilustráciu: Levice – Slovan Bratislava, Vítkovice – Banská Bystrica, Brno – Slávia Praha, Inter Bratislava – Olomouc, Jeľšava – Prešov a mnohé iné.

Čo by ste odkázali mladým začínajúcim rozhodcom?

Za čias, kedy som pôsobil ako delegát bolo bežné, že naši špičkoví  rozhodcovia ako boli  D. Krchňák, V. Christov, J. Marko, Ľ. Michel, K. Ihring, L. Gadoši, J. Chocholouš, J. Fašung, V. Hriňák, R. Líška a pod. vedeli akceptovať aj kritické hodnotenie výkonu od delegáta. Dnes, niektorí menej skúsení mladí rozhodcovia niekedy radi presviedčajú delegáta, že len oni majú pravdu. Nie sú veľmi sebakritickí, čo im podľa mňa škodí a bráni v zlepšovaní kvality ich rozhodovania.
 

Čo by som na záver dodal. Naším mladým talentovaným rozhodcom veľmi prajem úspech, aby čo najskôr reprezentovali slovenské rozhodcovstvo rovnako úspešne, ako naše známe rozhodcovské osobnosti, ktoré sa tak dobre prezentovali vo svetovom futbale za posledné roky ...

V mene odbornej futbalovej by sme chceli zaželať Karolovi Grausovi pevné zdravie a poďakovať nielen za  spomienky, ale aj za nemalý osobný príspevok do rozhodcovského hnutia.

Michal Budáč