Richard Trutz bude pískať so zlatou píšťalkou

08. 03. 2010 21:47:32
   Začiatkom marca sa v Žiline uskutočnila slávnosť, na ktorej sa oceňovali osobnosti futbalu, pohybujúce sa na trávniku a aj mimo neho. Nás teší, že ocenenie sa ušlo aj rozhodcom. Za dlhoročné úspešne pôsobenie na trávnikoch doma i v zahraničí boli ocenení tí, ktorí už skončili svoju kariéru, menovite Ľuboš Micheľ , úspešný rozhodca a Miroslava Migaľová, bývalá úspešná asistentka rozhodcu. Zlatú píšťalku, ocenenie za výkony v roku 2009, ktoré vyplynulo z ankety novinárov a ďalších odborníkov vo futbale, si na pódiu prevzal Richard Trutz. Aj to bol dôvod, aby sme ho požiadali o odpoveď na niekoľko otázok. 
Je iste príjemný pocit, byť víťazom ankety o „Zlatú píšťalku“. Čo to pre teba znamená?

Dostať sa medzi najlepších, vždy človeka poteší, tá chvíľka na stupni víťazov je tou najväčšou odmenou, ktorú šport so sebou prináša. Hovorím o športe, lebo rozhodovanie patrí neodlučiteľne k športu, k jeho celoročnému kolobehu, prípravy, súťažného obdobia, šampionátov a dovoleniek. Ak mám odpovedať na otázku, čo pre mňa znamená byť prvý v ankete o najlepšieho rozhodcu, tak odpoveď je veľmi jednoduchá a určite by na ňu podobne odpovedali druhý, štvrtý alebo deviaty z uvedenej ankety. Chcem, aby moje rozhodovanie na ihrisku bolo prínosom pre futbal, aby ma diváci vnímali ako súčasť hry. Uvedomujem si, že „úspech sa neodpúšťa“ a každá, aj tá najmenšia chyba z mojej strany, bude hodnotená prísnejšie, ale to patrí k športu. Rozhodovanie je pre mňa záľubou, mám radosť, keď som na ihrisku a dozerám na dodržiavanie pravidiel. Verím, že v budúcej sezóne nesklamem tých, čo mi dali hlas a opäť presvedčím, že patrím medzi našich najlepších rozhodcov.

Začal si rozhodovať pomerne neskoro, lebo si bol dlho aj úspešným profesionálnym  utbalistom. Prečo si sa stal rozhodcom a nie trénerom, ako mnohí iní bývalí hráči?

Z futbalu ma vyradilo zranenie a ten pocit smútku pri odchode z ihriska pozná len ten, kto to zažil. Po vydarenej operácii a začlenení sa do „života“, som rozmýšľal, ako sa dostať späť k futbalu, ale nie za „lajnu“, ale na ihrisko. Mám dvoch synov a raz mi v debate môj otec povedal, nepokúšaj šťastie, ako futbalista, si už skončil, zraníš sa tak, že už nikdy nebudeš hrať futbal so svojimi deťmi. Ak chceš zostať na ihrisku, začni „pískať“.  Začal som  a behám opäť po ihrisku.

Čo by bolo treba urobiť, aby si mal v radoch bývalých špičkových hráčov viac nasledovníkov?

Odpoveď na túto otázku je veľmi ťažká. Ak sa pozrieme do minulosti, tak z ligových futbalistov sa na rozhodovanie dalo len zopár hráčov a aj tí to po krátkom období  vzdali. Odchod futbalistov do rozhodcovského „stavu“ nemá u nás ani vo svete tradíciu. Futbalisti končia svoju aktívnu činnosť väčšinou po tridsiatke a začať v tomto veku, doslova od „piky“, rozhodovať zápasy žiakov a postupne sa predierať do vyšších súťaží, nie je určite lákavé. Je tu ešte vekový limit, ktorý limituje rozhodcov, ktorí začali v neskoršom veku. Samozrejme, nie sú to len tieto dôvody, ale veľkú a možno podstatnú úlohu zohráva fakt záujmu, ktorý musí byť podporený talentom, lebo byť dobrý rozhodca, to nestačí len naučiť sa pravidlá.
Skús povedať tri najdôležitejšie veci, ktoré by mali mať na zreteli  záujemcovia o rozhodovanie, keď prídu na svoj prvý rozhodcovský kurz.

Na túto otázku som už čiastočne odpovedal. Podľa môjho názoru, v prvom rade rozhodovanie musí byť pre rozhodcu zábavou - koníčkom, ktorý mu prináša radosť, druhou podmienkou je talent, rozvíjaný neustálym učením sa a v neposlednom rade prostredie,  ktoré mu vytvára ideálne podmienky na rozhodcovskú činnosť. Špičkový rozhodca je ako vrcholový športovec.
  

Máš synov, budú z nich futbalisti alebo rozhodcovia?

Mám dvoch synov, 9 a 6 ročných chlapcov. Starší Richard už hrá futbal v prípravke, mladšiemu Alexovi tiež nie je lopta cudzia, takže zatiaľ pomýšľajú, ak sa to dá v ich veku hodnotiť, viac na futbalistov ako na rozhodcov. Ja som absolvent FTVŠ so špecializáciou futbalový tréner a ak uvidím, „že na to majú“, tak „oprášim“ svoju trénerskú licenciu a možno raz budú behať tiež po ligových trávnikoch.

Tvoje povolanie je vlastne vystupovanie na verejnosti, rozhodovanie je podobnou činnosťou, ako sa to dá zladiť so súkromným životom?

Vrcholový šport si berie svoju daň v živote človeka. Skĺbiť prácu, rozhodovanie a rodinný život je veľmi náročné. Mám šťastie, že pracujem v profesii, kde nemám pevný pracovný čas a môžem svoje výkony v práci bez problémov kombinovať s rozhodovaním. Tu samozrejme nesmiem zabudnúť poďakovať sa svojim kolegom v TA3 za kamarátsku pomoc pri plánovaní služieb. Ak hovorím o svojej práci, musím priznať, že je pre mňa viac zábavou ako „robotou“. Som stále vo víre nových informácií, v neustálom časovom strese pri maximálnom sústredení, čo sa v prenesenom význame, dá porovnať s činnosťou a psychickou záťažou na futbalovom ihrisku, takže mám permanentnú prípravu. Samostatnou kapitolou je rodinný život. Ako bývalý futbalista mám zakódovaný túlavý spôsob život rodiny. Bez pochopenia manželky  a mojich synov , ktorým občas chýbam pri ich hrách, by som sa nemohol  na 100% venovať rozhodovaniu. Pokojný rodinný prístav má najblahodarnejšie účinky na psychiku človeka.
 
V poslednom čase sa čoraz viac hľadajú nové formy minimalizovania veľkých omylov rozhodcov. Treba povedať, že pokrok je aj tu. Od elektronických zástaviek,  lôpt s čipom, cez komunikačný systém, až po súčasný experiment s „doplnkovými asistentmi rozhodcov. Tohto experimentu si bol sám 3 razy súčasťou. Skús to čitateľom podrobnejšie objasniť.

Nové formy rozhodovania si vynucuje samotná futbalová hra. Dnešný futbal je hrou atlétov, v obrovskom tempe, ktorá prináša množstvo neprehľadných situácií. Preto sa skúšajú nové experimenty pri rozhodovaní a jedným z nich, je aj systém s piatimi rozhodcami. Z mojej osobnej skúsenosti môžem povedať, že v troch zápasoch, ktoré rozhodoval Vlado Hriňák, sme neurobili žiadnu vážnu chybu. Sú zápasy, kde sa dá povedať, že 5 rozhodcov je zbytočných, no aj v týchto zápasoch si hráči uvedomujú, že sú pod väčším drobnohľadom a preto aj úmysel oklamať ,podviesť alebo urobiť niečo za chrbtom rozhodcu je minimálnejší. Pri rozhodovaní sa samozrejme používajú už aj komunikačné systémy, čo  je vynikajúca pomôcka, ktorá urýchľuje rozhodovanie v spolupráci celého tímu. V budúcnosti sa určite bude vo väčšej miere využívať aj televízny záznam, ktorý bude k dispozícii náhradnému rozhodcovi, či už pri rozhodovaní, ak lopta prešla celým objemom za bránkovú čiaru alebo možno aj pri posudzovaní sporných situácií v pokutovom území.

(jm+rt)