Celebration of Saudi Arabia title - 2nd February, 2010
03. 02. 2010 00:57:13 |
Vývoj v najvyššej súťaži v Saudskej Arábii to tak chcel, že pri
posledných krokoch klubu Al Hilal za majstrovským titulom boli
slovenskí rozhodcovia. Najprv viedli Mário Vlk s asistentmi Romanom
Slyškom a Erikom Weissom 24. januára duel Al Hazm – Al Hilal a 28.
januára boli píšťalky a zástavky v rukách trojice Richard Trutz - Tomáš
Mókoš, Peter Chládek v súboji Al Hilal – Al Ittifaq v Rijáde. |
|
| Už
istý majster Al Hilal nastúpil proti siedmemu tímu Al Ittifaq. Al Hilal
sa stal kolo predtým domácim „kráľom“. Na jeho korunováciu prišlo do
hľadiska štadióna 35-tisíc divákov. Saudskoarabský monarcha odovzdával
po zápase majstrovský pohár a medaily. Bol to však zápas, v ktorom
hrali oba tímy vysoko profesionálne a vo veľmi vysokom tempe.
Umožňovalo to aj príjemné počasie, Keď sme do Saudskej Arábie
pricestovali, teploty sa pohybovali cez deň okolo 23 stupňov, v čase
večerného výkopu klesli na dvanásť – trinásť.Súboj mal porovnateľné
parametre s niektorými európskymi ligovými súťažami, obe mužstvá si nič
nedarovali, hralo sa až do konca naplno. Aj keď už nešlo relatívne o
nič.“ Trutzovi a jeho dvom kolegom sa dostalo pochvaly ešte v polčasovej prestávke za výkon. Po záverečnom hvizde im vtisli do rúk na pamiatku medailu, na ktorej je zobrazený štadión v Rijáde, na ktorom hráva svoje zápasy aj reprezentácia Saudskej Arábie. „Myslím si, že s našim výkonom mohli byť nadmieru spokojné obe mužstvá. Hralo sa veľmi plynulo a prvý faul som zapískal až v 11. minúte. Dovtedy som mohol ponechávať výhody v hre, pretože futbalisti sa venovali iba lopte a nie padaniu a rečneniu. Hrali technický futbal, s loptou nemajú vôbec problémy. Nedostávali sa do súbojov, ktoré by bolo ťažšie posúdiť pre nás rozhodcov. Veľa sa kombinovalo, prudko si prihrávali loptu do nohy, aj trikrát – štyrikrát za sebou na malé vzdialenosti a potom nasledovalo prenesenie ťažiska hry na opačnú stranu na šprintujúceho spoluhráča. Najmä hra domáceho Al Hilalu bola založená na veľmi rýchlom prechode do útoku. Už v prvom polčase mali tutové šance, napokon však padol rozhodujúci gól v tomto súboji, ktorý sa skončil víťazstvom Al Hilalu 1:0, po centrovanej lopte, ktorú tečoval hosťujúci obranca pred vlastným brankárom do siete. Domáci si zaslúžili vyhrať. Mali prevahu,“ opisoval priebeh Trutz. Zaujímavosťou bolo, že slovenskí rozhodcovia prileteli v deň zápasu, absolvovali krátku prehliadku Rijádu, o pol šiestej boli na štadióne a o tretej nadránom, na druhý deň, odlietali domov. Honorár za rozhodovanie tohto ligového zápasu bol zhruba taký, aký by dostali v prípade „pískania“ zápasu na medzinárodnej úrovni. O POSTUPE ZA JEDEN ROK Využili sme príležitosť pozhovárať sa s Richardom Trutzom aj v širších súvislostiach – napríklad o jeho postupe za jeden rok zo štvrtej skupiny rozhodcov FIFA do tretej. „Môžem sa za to poďakovať našej komisii rozhodcov na čele s Dušanom Krchňákom, Jozefovi Markovi, ale tiež tomu, že pri všetkých medzinárodných zápasoch som mal za sebou kvalitných asistentov, bez ktorých by som nemohol podávať stabilne dobré výkony na tejto scéne. Myslím si, že som pískal štandardne kvalitne, a preto ma komisia rozhodcov posunula vyššie. Bol som na očiach aj preto, že som chodieval s Vladimírom Hriňákom na Európsku ligu, kde som pôsobil v úlohe rozhodcu v pokutovom území, takže bol som viac a viacerým kompetentným na očiach,“ dodal bývalý futbalista Slovana, Petržalky, Dunajskej Stredy, Prešova a Senca, kde pre zranenie ukončil hráčsku kariéru. Trutz má ako jeden z nemnohých na Slovensku skúsenosti ako bránkový rozhodca. V krátkosti sa o ne s nami podelil: „V niektorých zápasoch Európskej ligy sa neudialo z pohľadu tohto rozhodcu nič podstatné. Skôr sme boli nápomocní pri určovaní zahrávania rohov a pri autovom vhadzovaní. Stalo sa však v zápase v Kodani, kde hral PSV Eindhoven, že Vladimír Hriňák perfektne posúdil faul v pokutovom území a malo to súvis s úlohami bránkového rozhodcu. Vysvetlím aj prečo: hlavný sa v situácii, keď ich má k dispozícii, pohybuje po ihrisku inak, nie diagonálne, ako bez nich. Hriňák mal možnosť byť viac v strede ihriska, spoľahol sa na pokrytie rohov ihriska pri zástavkach bránkovými rozhodcami a to mu podľa mňa umožnilo bez nejakého zavadzania zo strany hráčov pri pohľade zboku posúdiť súboj v pokutovom území. Do ďalších detailov čo sa týka bránkových rozhodcov však zachádzať nechcem a ani nemôžem,“ EŠTE NEVYSLOVIL SVOJE MENO Richard Trutz kombinuje rozhodovanie s prácou moderátora v spravodajskej televízii. Má výhodu porozumenia v nej pre jeho výjazdy (na niektoré, povedzme osemdňové si berie dovolenky), pri iných, kratších, si po dohode s kolegami vymieňa služby, alebo potiahne viac. „Je to náročné, mnohí futbaloví fanúšikovia ani nevedia, že ako hlavní rozhodcovia nie sme profesionáli a máme určité povinnosti v práci i doma. Keď však chcem viesť futbalové zápasy, musím to nejako zladiť. Dobré je, že v našej televízii nemáme moderátorské dvojice, nemusím sa viazať na svoju dvojičku a jednoduchšie sa mi upravia služby.“ Pýtali sme sa, či má zvláštny pocit, keď v spravodajskom bloku v sobotu a nedeľu uvádza šoty zo zápasov slovenskej Corgoň ligy, najmä, ak v nich sám vystupoval v úlohe hlavného rozhodcu. „Ani, nie, nemám zvláštny pocit, normálne si šot pozriem, pretože ma zaujíma, ako hrali mužstvá a ako sme im my rozhodovali.“ |
||
| Ešte
nikdy sa mu nestalo, že by na televíznej obrazovke on, Richard Trutz,
musel alebo mal povedať: toto stretnutie viedol Richard Trutz, teda
ja... „Je možné, že ma vo svojom komentári spomenuli moji kolegovia z televízie, keď sa niečo odohralo v zápase, ktorý som pískal ako hlavný, ale aby som mal niečo o sebe naformulované v štúdiu, to sa nestalo,“ dodal televízny moderátor od roku 2001, ktorý ako prvý corgoňligový zápas „pískal“ duel Žilina – Trenčín. (leh) |
|
 |
