Football in Australia is getting more popularity

29. 01. 2010 01:09:03
  


Rozhovor s Adamom Somolánim, naším rozhodcom, ktorý je na študijnej praxi v Austrálii.

Rozvíjate v Austrálii svoju rozhodcovskú prax?

Vďaka pomoci slovenského trénera brankárov Juraja Kakaša som sa dostal do akadémie AC Miláno, ktorá funguje v Olympijskom parku v Sydney. Je to futbalová akadémia pre žiakov od 6 do 15 rokov. Riaditeľom tejto akadémie je Andrea Icardi, bývalý hráč AC Miláno, ktorý sa snaží nájsť futbalové talenty tu v Austrálii. Milánsky klub akadémiu materiálne, aj finančne podporuje. Dostal som príležitosť zapískať si priateľské zápasy medzi futbalovými akadémiami. V porovnaní so slovenskou prvou žiackou ligou to bolo síce pomalšie, ale zato technickejšie. V zápase sa nevyskytol žiadny problém.

Príjemne ma prekvapil rešpekt mladých futbalistov a ich rodičov k rozhodcovi. V prípade, že sa niekto pokúsil so mnou diskutovať, dôrazne ho upozornil tréner z lavičky, že takto teda nie. Od detstva sú futbalisti vedení k tomu, aby si všímali loptu, nie rozhodcu.  Podobne sa správajú aj hráči v prvej austrálskej lige.

Navštívil ste nejaké zápasy najvyššej súťaže?


Áno, pretože študujem v Sydney, niekedy idem na zápas miestneho FC, mimochodom za ktoré hrá náš hráč Karol Kysel a trénerom je Čech Vítězslav Lavička. V poslednej dobe sa Sydney darí vyhrávať a spoločne s Melbourne sa ťahá o prvé miesto v tabuľke. O majstrovi sa rozhodne až v play-off, ktoré sa hrá po základnej časti.

Ako rozhodujú austrálski rozhodcovia?

Zápasy sa tu hrajú v priateľskej atmosfére, takže rozhodcovia nemajú skoro žiadnu prácu. Zákroky, ktoré rozhodca ocení žltou kartou nie sú vôbec zákerné, ale iba vyplývajú z hry. Ako som už naznačil, na ihrisku neboli vidieť žiadne diskusie s rozhodcom. Ani tréneri a ďalší členovia realizačného tímu si rozhodcov vôbec nevšímali.

Už ste v Austrálii niekoľko mesiacov, aké postavenie tam má futbal?

Futbal tu určite nie je najpopulárnejší šport. Tým je rugby alebo kriket. Niekedy dokonca Austrálčania pod názvom futbal myslia rugby a futbal je pre nich soccer. Ale futbal sa mohutne rozvíja, čím ďalej tým viac mladých ho začína hrať, aj keď tu chýbajú ihriská. Kluby nižších súťaží väčšinou trénujú a hrajú v parkoch, kde ihriská samozrejme nie sú ideálne. Na zápasy FC Sydney chodí niečo cez 10 000 divákov, ale štadión má kapacitu 4 razy väčšiu. Austrálčania chodia na futbal s deťmi, aby sa zabavili. Výsledok je viac menej na druhom mieste. V Sydney síce majú stále povzbudzujúcich fanúšikov, ale ide iba o slušných fanúšikov, nie o radikálnych chuligánov. Počas zápasu nikto nič nehádže na ihrisko, povzbudzovanie je v slušnej rovine.  Preto sa naozaj nikto nemusí báť priviesť na futbal svoje deti. Ako určite viete, Austrália sa kvalifikovala na majstrovstvá sveta, ale väčšina futbalistov národného tímu  hrá v Európe. V miestnej súťaži hrá tiež jeden novozélandský klub - Wellinghton, za ktorý napríklad chytá brankár národného mužstva Nového Zélandu, ktorý nás teraz momentálne zaujíma, pretože spolu s Novým Zélandom sme boli vyžrebovaní do jednej skupiny.
A aký je Váš život v Sydney?

V Sydney študujem angličtinu, čo mi zaberie skoro celý deň. V škole som do tretej poobede. Mesto je kozmopolitné a je tu veľa prisťahovalcov z Ázie, hlavne z Číny, Japonska, Kórei a Indie. Ale stretol som tu aj veľa Slovákov a Čechov. Hlavným mottom miestnych je fráza "no worries", teda niečo ako "v pohode". Väčšinou sa tu všetko berie s nadhľadom a bez stresu.

(as)