|
|
Vrcholový šport sa nezaobíde bez psychológie ako vedného odboru. Trendy, ktoré k nám začali prúdiť z vyspelého športového sveta je potrebné prijať a sústrediť sa na ich rozvoj v domácich podmienkach. Rozhodovanie vo futbale nie je výnimkou a práve v tomto smere sme oslovili PhDr. Tomáša Gurského s niekoľkými otázkami.
Pán Gurský, Vy ste autorom odbornej publikácie "Psychologické aspekty práce rozhodcu vo futbale" pri ktorej ste spolupracovali aj s Dr. Krchňákom. Môžete nám priblížiť nielen túto publikáciu, ale aj spoluprácu so slovenskými rozhodcami? Aká bola Vaša cesta smerom k futbalovým rozhodcom?
Bol som oslovený našimi medzinárodnými futbalovými delegátmi Krchňákom a Markom pre dlhodobú spoluprácu v projekte Talent-mentor, ktorý prebieha pod záštitou UEFA.
|
|
Z tejto spolupráce vyplýva pravidelná lektorská činnosť, pri ktorej sa
ako najrozumnejšie zdalo zostaviť špeciálnu publikáciu pre rozhodcov, z
ktorej by mohli čerpať psychologické poznatky. Okrem prednáškovej činnosti vediem semináre a konzultácie, ktoré
prebiehajú pre rozhodcov osobne alebo prostredníctvom e-mailu. Cesta k
rozhodcom v mojom prípade viedla od prednášok futbalovým trénerom II. a
I. triedy a od spolupráce s reprezentáciou do 20 rokov pred
Majstrovstvami sveta v Arabských Emirátoch 2003. Takže neprišiel som
medzi nich ako futbalový nováčik.
Psychológia ako vedný odbor sa dostáva do vrcholového športu na Slovensku len veľmi pomaly, tento nástup je badateľný najmä v posledných rokoch. Kde Vy osobne vidíte prednosti spojenia práve psychológie a rozhodovania vo futbale?
Ak mám porovnávať, tak rozhodcovia sú pod väčším psychickým tlakom než hráči a tréneri. Nielenže sú pod neustálou kritikou z rôznych strán, ale musia vedieť skĺbiť civilné zamestanie s rozhodcovskou činnosťou, čo je veľmi náročné. Rozhodcovská práca vyžaduje vysokú precíznosť, dôslednosť a kvalitu v profesionálnom prostredí futbalu, kde ide o veľa. Kto chce v tejto kariére uspieť, musí byť vysoko motivovaný a zároveň mimoriadne psychicky odolný.
Vy osobne z pohľadu odborníka uprednostňujete takpovediac pozitívny prístup k riešeniu problémov na ihrisku i mimo neho. Môžete nám bližšie ozrejmiť interakciu medzi rozhodcom - hráčmi a ďalšími účastníkmi futbalového stretnutia v súvislosti s riešením konfliktov a ich predchádzaním?
Pozitívny prístup znamená nachádzať v každej problémovej situácii optimálne riešenie. Rozhodca je často v ohni konfliktných situácií, musí sa teda naučiť konflikty majstrovsky riešiť, inými slovami dobre rozhodovať. Často pracuje proti "presile" či hráčov, funkcionárov, divákov alebo médií. Konfliktné situácie treba zvládať tak, aby z toho zúčastnené strany pociťovali v dlhodobej perspektíve úžitok, a to vyžaduje majstrovstvo. Moderná psychológia chápe konflikty ako konštruktívny nástroj, ktorý by mal viesť k prokroku.
Práca futbalového rozhodcu si v mnohých ohľadoch žiada psychologickú prípravu. Aké sú Vaše odporúčania smerom nielen k začínajúcim rozhodcom ale aj tým skúsenejším?
Keďže rozhodca má spravidla iné zamestnanie a živí rodinu, musí sa vedieť preladiť z pracovného civilného života na rozhodcovskú vlnu, okrem toho sa vnútorne pripraviť na stretnutie, zvládnuť kritické momenty zápasu a celkové hodnotenie. Do tejto problematiky patrí aj zvládanie stresu.
Prečo je podľa Vás rozhodca (bez ohľadu na športové odvetvie) v očiach verejnosti vnímaný skôr v negatívnom svetle?
Je nemožné, aby rozhodca uspokojil všetkých aktérov zápasu. Porazené mužstvo hľadá spravidla vinníka mimo seba a rozhodca je obľúbeným terčom kritiky. Je pre mňa nepochopiteľné, že v modernom futbale nemôže rozhodca používať videotechniku ako napríklad v tenise alebo v hokeji. Televízni diváci takto vidia detailne a spomalene to, čo rozhodca vidieť nedokáže. Inými slovami, je vystavený neúmernému stresu.
Veríme, že spolupráca medzi Vami a slovenskými futbalovými rozhodcami nekončí, iba začína. Aké sú preto ďalšie kroky, respektíve projekty smerujúce k hlbšej spolupráci medzi Vami a Slovenským futbalovým zväzom?
Na posledných ME bol zabezpečený psychologický servis pre rozhodcov počas celého šampionátu. V kariérnom projekte Talent-mentor má miesto psychológ. Som rád, že UEFA a FIFA nám dáva priestor. Budúcnosť vidím najmä v rozširovaní a skvalitňovaní týchto služieb ako aj v odovzdávaní si skúseností navzájom. Futbal je celosvetový fenomén a takto treba pristupovať aj k psychologickému servisu pre rozhodcov.
Ako Vy osobne vidíte futbal na Slovensku? Môžete zanalyzovať niektoré javy, ktoré sprevádzajú tento šport u nás? Napríklad záujem o povolanie rozhodcu, futbalistu, správanie fanúšikov na športoviskách atď.
Nedokážem asi na tak zložité problémy v skratke a plne kvalifikovane odpovedať. Každý z nich si zasluhuje podľa mňa dlhodobý medziodborový prístup. Ja verím, že športová psychológia bude pri riešení týchto problémov pri tom, pretože má čím prispieť do mlyna.
|
