Bolo to kratšie obdobie, rozhodoval som asi osem
rokov.“ Našiel sa v tejto činnosti? „Veľmi ma to bavilo. Veľmi ma bavila
práca s ľuďmi. Dosť mi to dalo. Musím povedať, že osobne si veľmi vážim
prácu chlapcov – rozhodcov, hoci verejnosť je k nim prísna. Myslím si
ale, že kto rozhodcovskú činnosť sám nerobil, nevie ju objektívne
zhodnotiť. Nevie posúdiť tlak, s akým sa chlapci musia vysporiadať a to,
že vlastne musia zvládať 25 až 30 ľudí na ihrisku alebo pri ňom. Kto
tam nebol, ten to nevie posúdiť. Netvrdím, že ten, kto rozhodcov
hodnotí, musel robiť hneď medzinárodného rozhodcu. Nezáleží na tom, či
dotyčný robil rozhodcu na úrovni krajskej alebo okresnej súťaže. Ale mal
by mať také skúsenosti, aby sa vedel vžiť do ich kože. Aby vedel
posúdiť situácie, v ktorých ten chlapec s píšťalkou spraví chybu. Musím
vedieť, ako pôsobí tlak okolia na rozhodcov. A pokiaľ ste rozhodcu
nerobili, fakt to neviete.“
Funkcionárska činnosť
V Žiline, Banskej Bystrici, na úrovni oblastného, potom krajského
zväzu, ale aj celoštátneho, je jeho meno známe vo funkcionárskej sfére. V
tomto smere patrí k najskúsenejším. „Funkcionárčil som od 23 rokov,
možno od 25. rokov som pôsobil ako podpredseda oblastného futbalového
zväzu v Žiline, potom chvíľu aj predsedu. Na Stredoslovenskom futbalovom
zväze v Banskej Bystrici som fungoval ako predseda matričnej komisie,
člena rady a výkonného výboru Stredoslovenského futbalového zväzu.
Dvanásť rokov som pôsobil ako predseda komisie rozhodcov
Stredoslovenského futbalového zväzu a jeho podpredseda,“ dodáva
František Vorel. Funkcionárčil ešte v období socializmu, samozrejme, s
tým, že po roku 1989 to už bolo za iných podmienok. „To však už bola
éra, keď sa začínalo podnikať, a tak som sa mu chcel venovať aj ja,“
dodáva František Vorel, ktorý sa presadil aj na úrovni SFZ. Počas dvoch
období bol členom komisie rozhodcov SFZ a dlhé roky je delegátom SFZ.
Bol členom Rady SFZ a momentálne je členom Konferencie SFZ.
Vzťahy boli iné...
Dobre už bolo, hovorí pointa okrídlených anekdôt. Podobnú
myšlienku
však načrtne aj František Vorel – musíme povedať, že ju pritom
nepočujeme prvýkrát. „Asi najviac ma napĺňalo obdobie, keď som
pracoval v
komisii rozhodcov SFZ a potom čas, keď som prešiel do Corgoň ligy.
Bolo
to v 2. polovici 90. rokov a mám spätne pocit, že to vtedy bolo na
vysokej spoločenskej úrovni. Alebo, vyššej, ako je teraz. Mám
pocit, že v
tom čase boli lepšie medziľudské vzťahy. Že diskusia medzi
rozhodcami, funkcionármi, hráčmi bola na vyššej úrovni, že vzťahy
boli úprimnejšie a srdečnejšie. Ľudia sa dokázali medzi sebou aj
pobaviť. Akosi sa to ale pokazilo. Čím to je? Asi dobou, celkovými
spoločenskými pomermi. Pokazilo sa to celkovo a to nie je dobré, futbal
musí byť zábavou pre hráčov, fanúšikov ale aj funkcionárov,“ povzdychne si.
Ľudský prístup
Ľudský prístup, to je slovné spojenie, ktorého sa snažil držať ako rozhodca a aj ako funkcionár. „A
držím sa toho aj teraz ako delegát. Vidím, že chlapec sa snaží
rozhodovať objektívne a spraví chybu, ktorá sa pritrafí. Jednoducho,
treba vziať do úvahy aj ľudský rozmer a ľudský prístup,“ dodáva. Ten vzal do úvahy aj pri najkrajšom zápase v našej lige, aký na vlastnej koži zažil. „Pískal
to Gabi Weiss, profesor z vysokej školy v Košiciach. Išlo o zápas medzi
Petržalkou a Trnavou, v ktorom bolo skóre 0:2, aby to skončilo 3:2.
Cítil som sa ako v anglickej lige, taký vynikajúci zápas to bol. Pískal
výborne. Zápas dosť pustil, tak, že som mal aj trochu obavy. Ale
zároveň, čo zapískal, to sedelo. Gabimu som ako delegát udelil deviatku,
jedinú, ktorú som vôbec niekomu dal. Samozrejme, že to bola najvyššia
známka, akú som niekomu dal. Devinu som nedal nikdy nikomu... Na ten
zápas mám stále skvelé spomienky. Takto keby sa hralo stále, bolo by to
super.“
Keď treba pomôcť
Skúsenosti s píšťalkou a schopnosť psychologického pohľadu, to sú
faktory, ktoré by teda mali stimulovať činnosť delegátov, ktorí hodnotia
rozhodcov. A aký by mal byť funkcionár? „Určite by mal byť čestný.
Ale zas spomeniem to isté, čo som už spomínal. Ľudský. Aj pri práci s
talentami medzi mladými rozhodcami. Ak nájde nejaký talent, bez ohľadu
na to, či je mladý a či starší, treba ho skôr dostať do vyššej ligy.
Pretože, podľa môjho názoru, čím vyššie sa rozhoduje, tým ľahšie to ide.
Je väčšia kontrola, ale ľudia sa už správajú ináč ako na tej nižšej
úrovni. Chlapec potom môže povyrásť, teoreticky až na úroveň
medzinárodného rozhodcu. Pripomeniem éru Ľuboša Micheľa, ktorý išiel
tiež veľmi rýchlo hore. Bolo to aj vďaka vtedajšiemu predsedovi
Východoslovenského futbalového zväzu Gejzovi Princovi. Teraz sa tiež
nájdu chlapci, ktorí by mohli ísť hore, hoci sú mladí. Napríklad my v
Žiline máme Miša Očenáša, ktorý je zatiaľ v druhej lige, ale myslím si,
že corgoňligový zápas zvládne kedykoľvek.“ Samozrejme, táto téma má
aj druhý uhol pohľadu – nenechať talentovaných chlapcov „dole“, aby ich
súťaže s rôznymi špecifikami nezničili? „Presne tak! Čím dlhšie
necháte takého chlapca v okrese, tým horšie. Treba, aby takýto chlapci
boli pod lepším vedením, aby pískali zápasy na lepších hracích plochách a
celkovo fungovali v profutbalovejšej atmosfére.“
Zaujímavá spolupráca
Ako ešte posúvať slovenský rozhodcovský zbor? Aj naberaním skúseností
v spolupráci na medzinárodnom fóre. František Vorel pozitívne hodnotí
to, čo sa deje na slovensko – poľskej regionálnej úrovni. „Pripravuje
sa spoločné stretnutie medzi funkcionármi poľského futbalového zväzu a
slovenského futbalového zväzu, kde by sme mali nadviazať na dobrú
spoluprácu medzi rozhodcami z Poľska a Slovenska i na regionálnej
úrovni,“ hovorí František Vorel.
Otvoriť tému veku
Jednu tému v našom rozhovore otvoril František Vorel sám. A je určite
zaujímavá, pretože ponúka pohľad aj na kapitolu, ktorá je neraz tabu v
našich i medzinárodných podmienkach. „Aj na okrese by mali ľudia
pôsobiť do istého veku a potom sa posunúť inde. Platí to ale aj o
funkcionároch v dôchodkovom veku. Ak berieme za hranicu tých 65 rokov,
tak si myslím, že to by mohol byť limit, po akom by mali ľudia z funkcií
odísť. Nehovorím, pravda, o tých volených, pretože v takomto prípade
ide o vec delegátov konferencií. Koho si delegáti zvolia, ten nech tam
aj zotrvá bez obmedzenia veku. Pokiaľ sa jedná o ostatných funkcionárov,
je potrebné aby sme sa vekovou hranicou zaoberali pretože v inom
prípade sa mladý ľudia nedostanú. Trend je však taký, že veková hranica
sa neustále predlžuje a máme už delegátov 70 ročných čo si myslím, že je
veľa...,“ prináša zaujímavé myšlienky František Vorel.
Syn nefrflal
Na záver sme neobišli tému syna Tomáša, ktorý sa presadil ako
rozhodca medzi slovenskou špičkou a dopracoval sa až k odznaku rozhodcu
FIFA. Pravda, medzitým musel zaťať zuby... „Začínal, keď mal šestnásť
rokov. Začiatky mal ťažké, pretože diváci vedia byť netolerantní. Keď
som sa raz bol naňho pozrieť, vykrikovali, že čo píska taký mladý.
Vravím, tak hrajte najvyššiu súťaž a bude vám rozhodovať najlepší
rozhodca na Slovensku. Veď je to logické – tak, ako sa chlapci učia hrať
futbal, taktiku a schémy, tak sa učia aj rozhodcovia. V regionálnej
súťaži pôsobil 5 rokov za účelom aby získal skúsenosti. Nešiel hore rok
po roku, ostával v regionálnej súťaži, ale nefrflal. Máme dobrý vzťah a
on pochopil, čo je treba,“ hovorí František Vorel.
(SM) |