|
|
„Čo bolo u mňa
najdôležitejšie? Objektivita,“ hovorí bývalý futbalista, rozhodca a
funkcionár Jozef Balko, ktorý si 17. marca v kruhu najbližších
pripomenul 70. narodeniny. Rodák zo Šútova v okrese Martin, hrával do
roku 1977 na poste stredopoliara či pravého krídelníka za Necpaly v I.
okresnej triede. Potom, v rokoch 1977 – 1979 v II. okresnej triede za
Šútovo. V tých rokoch už bol ostrieľaným rozhodcom, pretože s píšťalkou
si začal tykať ešte v roku 1970 a na futbalových trávnikoch tak
vystupoval simultánne ako hráč, aj ako rozhodca.
|
Najhorší zážitok?
Od roku 1970 do roku 1974 bol rozhodcom
Oblastného futbalového zväzu Martin, v rokoch 1974 – 1979 pískal v
súťažiach pod kuratelou Stredoslovenského futbalového zväzu, teda na
úrovni V., IV. a III. ligy. V roku 1979 postúpil vyššie a bolo ho vídať v
akcii na zápasoch II. SNFL a I. SNFL, teda vo vtedy najvyššej
republikovej súťaži. Patril k rozhodcom, ktorí podávali stabilné
výkony. „Nevyšli mi možno dva zápasy, inak som problémy nemal. Raz to
bolo stretnutie niekdajšej II. SNFL skupiny východ medzi Kapušanmi a
Bardejovom. V tom zápase som bol asistentom. Musím povedať, že hlavný
rozhodca to trochu pobabral a museli sme utekať cez záhrady a kade –
tade sa skrývať. Priznám sa, aj sme sa báli a pokiaľ ide o hlavného
rozhodcu, ten aj dostal. Do Košíc som vtedy prišiel o druhej v noci,
domov o deviatej... To bol asi taký najhorší rozhodcovský zážitok. Ale
rozhodcovskú činnosť som mal jednoducho rád.“
|
Z oboch strán
Jozef
Balko bol hráčom i rozhodcom, môže teda posúdiť veci z oboch strán. „To
áno! Musím povedať, že pokiaľ ide o moju hráčsku kariéru, v súťaži, kde
som hral, boli strašní rozhodcovia. Jedného som zažil na vlastnej koži,
keď ma vylúčil pre nič. Hral Lipovec so Šútovom a rozhodca ma vylúčil
len tak. Prišiel za mnou a povedal mi: Musíte ísť preč. Aj sme sa
chvíľu hádali, potom za mnou prišli spoluhráči, že to mám nechať tak,
lebo že s nami bude horšie. Ja som pritom nebol ani pri lopte, ani pri
nikom... Sranda bola, že už keď som bol na okrese, tak bol pri ňom
nejaký problém a predseda KR p. Brňák mi povedal, nech to idem vyriešiť.
Ale keď ma ten zbadal, hneď skončil s futbalom.“ |
|
|
Najťažší zápas
Najťažší
duel? „Asi zápas Stropkov – Spišská Nová Ves, v ktorom išlo o postup.
Mal som v ňom perličku. Ja som sa skutočne snažil rozhodovať podľa toho,
čo som videl na ihrisku a pískať normálne. Niekedy sa to samozrejme
nevydarí, ale ja som sa o to snažil. Polčas mi vyšiel, bol som spokojný.
Delegátom zápasu bol Košičan, zo školského krajského inšpektoriátu. Cez
prestávku prišiel a začal, že, preboha, Jozef! Ako to môžeš rozhodovať
tak jednostranne, všetko len hosťom dávaš! Viete, vtedy sa ešte
hodnotilo na body a on mi vraví, teraz už máš 85 bodov. Ja som mu na
to povedal, že nech si tam teda dá niekoho iného. Ten zápas bol sám o
sebe stresový, bol o kadejakých tlakoch. Tak som sa zobral a išiel na
WC. Prestávka trvala asi 25 minút, to ma prehovárali, aby som sa tam
vrátil. Nakoniec, asi deväť minút pred záverom zápasu som odpískal
penaltu proti hosťom. A tí sa potom sťažovali do Bratislavy, začali
ťahanice. To bol môj najťažší zápas,“ hovorí Jozef Balko, ktorý v roku
1986 ukončil rozhodcovskú kariéru a stal sa delegátom. Vnajvyššej súťaži
ním bol až do roku 2002. Od roku 2002 do roku 2003 pôsobíl ako delegát
III. Ligy a do dneška v IV. lige.
|
|
|
Delegát a funkcionár
Bohatá
bola aj jeho funkcionárska dráha. Bol členom Komisie rozhodcov
Oblastného futbalového zväzu v Martine, v rokoch 1990 – 2002 predsedom
Oblastného futbalového zväzu v Martine. V rokoch 1991 – 2002 bol aj
členom Rady SFZ , Rady SsFZ a Výkonného výboru Stredoslovenského
futbalového zväzu. Čo dávala Jozefovi Balkovi funkcionárska činnosť?
„Napĺňala ma. Darilo sa mi, mali sme dobré výsledky, aj pokiaľ ide o
počet rozhodcov v oblasti, aj pokiaľ ide o ich výkony. Na školenia nám
chodilo vyše 20 rozhodcov a štrnásť z nich sa uplatnilo. Dnes príde
jeden rozhodca, dajú mu testy a ide rozhodovať. Vravím, ja som bol
spokojný... Hoci, zažil som aj nepekné veci, kvôli ktorým som sa vzdal
funkcie v okresnom futbalovom zväze, o čo sa zaslúžil jeho sekretár.
Od roku 2002 tam preto ani nechodím...“
|
Úspešný syn
V
otcových šľapajach kráčal syn Martin, v posledných vyše desiatich rokoch
úspešný aj na medzinárodnej scéne ako asistent rozhodcu. A keď je
úspešný syn, tak sa tak môže cítiť aj otec... „Inšpiráciou som preňho
určite bol, hoci on, paradoxne, chcel a aj najprv rozhodoval hokej.
Dostal sa dokonca do prvej ligy. Potom už rozhodoval aj futbal a
rozhodoval sa, ako ďalej. Páni Mušák a Rendko z komisie rozhodcov mu
odporúčali, aby dal zelenú futbalu a poradili mu dobre. Asi dva roky
rozhodoval aj hokej, aj futbal, ale neraz to kolidovalo, tak to s tým
hokejom vzdal. A vravím, spravil dobre, po boku Ľuboša Micheľa spolu s
Igorom Šramkom toho veľa dokázali.
|
Celkom pekné, čo zvládol. Určite ma
predstihol, hoci musel, už len preto, že ja som začal s rozhodcovskou
píšťalkou dosť neskoro. Ale on mal aj veľké predpoklady, pretože teóriu
výborne ovládal a vedel to aj v praxi. Stále bol odvážny, nebál sa a to
je tiež dosť dôležité,“ hovorí Jozef Balko, ktorý si úspešného syna v
akcii na významnom fóre na vlastné oči pozrel dvakrát.
(SM)
|
|
|
|
|
|
 |