Ivan Kruzliak: the credit belongs to all of my colleagues
07. 02. 2013 23:39:13 |
V rámci ankety Futbalista roka 2012, ktorú pripravuje denník Pravda a Slovenský futbalový zväz, bolo okrem hlavnej kategórie, v ktorej uspel Martin Škrteľ, ocenených i niekoľko ďalších. Medzi nimi i kategória rozhodcov, ktorých nakoniec ako jej víťaz zastupoval 28-ročný Ivan Kružliak. Aké sú vaše pocity a aký máte dojem z tejto ankety? „Musím povedať, že je určite veľmi príjemné, že v ankete Futbalista roka je aj kategória rozhodcov. Vnímam pozitívne, že ocenia aj nás. Pokiaľ ide o môj úspech, vnímam ho ako veľkú motiváciu do ďalšej práce. Som rád, že vybrali mňa, ale zároveň musím dodať, že to beriem aj ako ocenenie mojich kolegov.” |
|
| Dá sa porovnať táto anketa s tou, ktorá vychádza z kuchyne rozhodcov? „V asociácii je to o hlase kolegov, o tom, ako vás vidia kolegovia. V ankete Futbalista roka ide v princípe o to, ako vás vníma verejnosť. Je to o trochu inom odtieni, o istom rozdiele vo vnímaní verejnosti a medzi kolegami. Obe ankety však majú svoju výpovednú hodnotu a ocenenie v nich poteší.” |
||
| Rok 2012 bol pre vás osobne silný, ako na domácej, tak
hlavne na medzinárodnej scéne. Ako si ho spätne premietate vy sám? „Z môjho pohľadu som zažil dosť významných zápasov. Začalo to s finále ME hráčov do 17 rokov, cez zápas, v ktorom som pískal Liverpoolu...” ...a v ktorom sa stretli budúci víťazi ankiet... „Ha, ha, to áno, hral v ňom Martin Škrtel. To sme však ešte nevedeli, že to tak dopadne. Potom bol skvelý zápas medzi Talianskom a Írskom v kategorii do 21 rokov, následne ešte dva zápasy skupinovej fázy Európskej ligy.” |
|
|
| Čo je vašou pomyselnou
jednotkou? „Nechcel by som hodnotiť, čo z týchto zápasov alebo podujatí bolo pre mňa top. Každý bol niečím výnimočný, ale ak by som už mal vybrať, tak by som povedal, že to bolo finále ME hráčov do 17 rokov. Bolo to síce o mládežníckej kategórii, ale bolo to finále európskeho šampionátu.” |
||
 |
Na pódiu v Dome kultúry v Trnave z úst moderátora Marcela Merčiaka odznelo, že máte nádej ísť v šľapajach Ľuboša Micheľa. Opýtame sa inak - cítite, aj vzhľadom na váš vek, úroveň, ktorú ste už z pohľadu FIFA či UEFA dosiahli, z podobných vyjadrení na vašu adresu, možno z nádejí, ktoré sa do vás vkladajú, zvýšený tlak? Možno hraničiaci so zodpovednosťou? „Samozrejme! A je to presne aj o zodpovednosti, o tom, že som dostal šancu v mladom veku a že som ju možno nedostal nadarmo. Že to je aj o tom, pozdvihnúť trochu úroveň slovenského rozhodcovstva a pokúsiť sa dostať to na úroveň, ktorá by sa približovala Ľubošovi Micheľovi. Hoci, treba logicky dodať, že to, čo dokázal on, bola strašne veľká vec a ťažko to zopakovať. To sa neopakuje každý rok, možno ani každých päť či rovno desať rokov. Môžem povedať a to samozrejme chcem, že sa pokúsim o to, aby sa mi niečo podarilo. Budem na sebe pracovať, makať a veriť, že niečo dosiahnem.” |
|
| Ak by ste mali
menovite vy sám oceniť niektorého zo svojich kolegov, ktorý by to bol.
Alebo ktorí? „Vymenoval by som všetkých. Všetci si zaslúžia ocenenie za to, čo robia. Keď by som mal konkretizovať mená, vybral by som tie, ktoré patria do top slovenskej rozhodcovskej špičky. Richard Trutz, Jozef Pavlík, Ľubomír Samotný, Peter Kráľovič, Mário Vlk.” |
||
| Ešte
návrat k tomu, čo odznelo na pódiu v Trnave, keď ste preberali cenu.
Bolo to vaše poloironické konštatovanie, že aspoňˇnejaké pozitívne
ocenenie... „Musím sa priznať, že to bolo moje prvé pódiové predstavenie, takže zaúčinkovala aj menšia nervozita. Nemal som ani priestor na to, aby som sa mohol poďakovať, komu som chcel. Vyšlo to tak, že keď sa ma Marcel Merčiak opýtal na to, čo cítim, tak som povedal, že je príjemné vidieť, že dostávame aj pozitívne ocenenia.” |
|
|
| Takže komu by ste poďakovali? „Rodine, priateľke Kristínke, všetkým mojim kolegom, pretože toto ocenenie skutočne patrí aj im. Komisii rozhodcov SFZ na čele s Dušanom Krchňákom za to, že mi dali šancu v tak mladom veku, pánovi Jozefovi Markovi za mnohé rady a podporu v napredovaní.“ (SM) |
||
