|
Štvrtok 17. decembra 2009. Európska liga má na programe záverečné kolo
skupinovej fázy. V stretnutí FC Villarreal – Red Bull Salzburg sa lúči s
aktívnou činnosťou Vladimír Hriňák. Komisia rozhodcov UEFA mu za
zásluhy i pre vek 45 rokov, pre ktorý musel ukončiť medzinárodnú
kariéru, pripravila rozlúčku v najjužnejšom meste šiesteho kola
Európskej ligy. Pred odchodom z kabíny na svoje 88. medzinárodné
stretnutie si tri razy ošpliechal tvár studenou vodou a raz za krkom.
Ešte pár sekúnd, ešte päť schodov... A potom zostal sám uprostred
tridsaťtisíc ľudí...
l l l
Šport bol pre rodeného Petržalčana, ktorý sa narodil 25. februára 1964,
prvou láskou. Hral futbal za žiakov a dorastencov Červenej hviezdy, na
antuke Matadorky vyrástol medzi najlepších tenistov v kategórii žiakov v
Československu. Po maturite dal prednosť škole, vybral si Fakultu
telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Rodinný priateľ Karol
Baranovič mu navrhol, aby vzťah k futbalu uplatnil ako rozhodca, čo
podporil aj sused Jozef Chocholouš, vtedy rozhodcovská osobnosť. Ako
19-ročný rozhodoval v roku 1983 prvé stretnutie – žiakom Petržalky a
Vinohradov. Ako 23-ročný postúpil do druhej slovenskej ligy, kde bol
najmladší, a o päť rokov začal rozhodovať prvú federálnu ligu v kolotoči
s Markom, Christovom, Krchňákom či Chocholoušom. V nasledujúcom roku
1993, po rozdelení spoločného štátu, sa dostal na listinu rozhodcov FIFA
spolu s Micheľom, Ihringom a Gádošim.
l l l
Kvôli svojej záľube zmenil povolanie učiteľa na strednej škole a
zakotvil v Slovenskom futbalovom zväze, kde sa stal vedúcim hospodárskej
správy. Tam sa zoznámil s manželkou Janou, ktorá pracovala na
medzinárodnom oddelení. Lenže po finančnej kontrole UEFA musela zo zväzu
odísť. V súvislosti s ňou musel riešiť niekoľko ďalších zložitých a
nepríjemných situácií, ktoré sa dotkli jeho srdca oveľa viac ako
futbalový stres zo zápasov, ktorému rozhodca musí odolávať. Napokon
požiadal o rozvod. Súd zveril deti do opatery jemu. S výchovou mu
pomáhala aj sestra. Keď spoznal sympatickú dievčinu Martu zo Stropkova,
bol šťastný. „Boli sme jeden druhému veľkou oporou,“ zdôraznila Maťka,
ako ju oslovoval jej milovaný Vlado.
l l l
Zástupcovia UEFA po vlaňajšej návšteve Slovenského futbalového zväzu
odporučili utvoriť v štruktúre zväzu funkciu manažéra pre vzdelávanie
rozhodcov a garanta európskej rozhodcovskej konvencie. „Akoby tú funkciu
ušili na neho... UEFA ho považovala za jedného z najspoľahlivejších
rozhodcov a delegátov. Do novej roboty sa pustil s veľkou vervou. V
ostatnom čase sme spolu riešili viacero úloh vyplývajúcich z konvencie,
pripravil niekoľko projektov, žiaľ, nečakane odišiel od nedokončenej
roboty. Bude ťažké nájsť takého človeka, ako on. Stratil som dobrého
kamaráta a spolupracovníka,“ dodal Jozef Marko, člen komisie rozhodcov
UEFA.
l l l
Koncom minulého týždňa sa so svojimi najmilšími vrátil z dovolenky v
Turecku. Predvčerom, v pondelok ráno, pobozkal svoje deti a jeho sestra
ich odviezla do Bojníc do tenisového a jazykového kempu. Popoludní
zatelefonoval rozhodcovi Romanovi Slyškovi, ktorý je lekár. „Povedal mi,
že sa necíti dobre a poprosil ma, aby som zavolal sanitku. Bol som v
meste a keď som prišiel k nemu, už ho oživovali. Bohužiaľ, neúspešne...“
l l l
... Posledný hvizd jeho píšťaľky. Villarel prehral so Salzburgom 0:1 po
góle Slováka Dušana Šventa. „Mal som tú česť byť jeho asistentom v tomto
rozlúčkovom zápase spolu s Romanom Csabayom, Rišom Trutzom, Vladom
Vnukom a Máriom Vlkom. Vlado si nás vybral, pretože to bola jeho
rozlúčka a my sme boli poctení. Zápas zvládol excelentne a v kabíne sa
rozplakal, pretože sa skončilo niečo krásne a veľké. A dnes plačeme
my...“ Romanovi Slyškovi zvlhli oči.
l l l
Predvčerom sa lúčil s trinásťročným synčekom Vladkom a desaťročnou
dcérkou Dankou. Tešil sa, keď ich opäť doma privíta. Žiaľ, v ten deň
popoludní mu srdce ukázalo červenú. Svoje milované deti už nikdy
neuvidí. A ony uvidia už len jeho zatvorené oči...
MIROSLAV TOMÁŠIK
|
|
ROZHODCOVIA SPOMÍNAJÚ
„Pätnásťminútová rozvička s ním mi dala viac zabrať ako náš ligový
zápas. Zdobila ho maximálna profesionalita. Držal sa hesla menej rečí,
viac činov. Najradšej rozhodoval v žltom drese.“
VLADIMÍR MEDVEĎ
„Bol korektný, slušný, snažil sa byť vždy absolútne spravodlivý, bol
svetlým zjavom slovenského rozhodcovstva. To všetko bolo podčiarknuté
jeho ľudskou stránkou. Keď človek videl, ako sa stará o svoje deti, ako
sa im venuje, ako sa správa ku kamarátom... To sa ani nedá vyjadriť
slovami. Môj syn povedal, že to bol skvelý človek.“
ROMAN SLYŠKO
|
|
|
„V pondelok sme si s Vladom telefonovali o pol jednej a dohodli sme sa,
že na druhý deň sa stretneme na káve, pretože v stredu odchádza ako
delegát do Grécka... A popoludní som nechcel uveriť, čo sa stalo... Ako
hráčovi mi pískal a pritiahol ma k rozhodovaniu. Každý ho mal rád – pre
prístup k ľuďom, pre ochotu, bol nekonfliktný, rozsieval dobro.
Jedinečný človek!“
ĽUBOMÍR SUCHÝ
„V zápase žiadal od nás maximálnu koncentráciu, to vychádzalo z jeho
svedomitého prístupu. Vlado bol úžasne pracovitý a húževnatý, jeho
kariéra nebola krkolomná, ale stále stúpal, až sa dostal medzi
rozhodcovskú špičku nielen na Slovensku, ale aj v Európe. A na vrchole
si latku vedel udržať, to bolo kľúčové.“
ROMAN CSABAY
„Patrí do výkladnej skrine slovenských rozhodcov a slovenského futbalu.
Jeho pracovitosť, profesionálny a ľudský prístup k ľudom môže byť
príkladom pre mladú nastupujúcu generáciu.“
JOZEF MARKO
„Bol mojím mentorom v projekte výchovy talentovaných rozhodcov, čo som
si veľmi vážil. V tom, čo robil, bol absolútny profesionál. Učil ma, ako
sa nebáť ťažkých rozhodnutí a mať odvahu ich urobiť, ako vystupovať na
ihrisku i mimo ihriska. Rozprával mi aj zážitky z veľkých zápasov,
napríklad Anglicko – Dánsko vo Wembley, Manchester United – Borussia
Mőnchengladbach, alebo Chelsea – Manchester vo finále Ligy majstrov, kde
bol štvrtým rozhodcom. Po skončení aktívnej činnosti sa stále udržiaval
v kondícii na bicykli, hral tenis, ku ktorému viedol aj svoje deti.
Ešte tento rok sme mali spolupracovať...“
MAREK ŠPAČEK
|
