Debut with two penalted goal-tenders
20. 04. 2012 23:29:05 |
Peter Mriglot Svoj rozhodcovský vzor nemal. „Neskôr sa mi páčil štýl rozhodovania Karola Ihringa, ktorého meno mi často spomínali pri hodnoteniach aj delegáti stretnutia,“ hovorí Peter Mriglot, rodák z Prešova (nar. 17. septembra 1969), ktorý sa v minulom roku po takmer trinástich rokoch medzi slovenskou rozhodcovskou elitou rozlúčil s píšťalkou. Keď zelená prerazila So športom začal ako štvorročný a presadzoval sa na inej ako trávnatej ploche. Štyri roky, do svojich ôsmich, sa totiž venoval krasokorčuľovaniu. Potom však zelená zvíťazila nad bielou a to v dvojnásobnom zmysle slova, pokiaľ hovoríme o klubových farbách. Od ôsmich rokov až po dorast už hral futbal za Tatran Prešov. „Vojenskú službu som absolvoval vo VTJ Malacky, po nej som hral za Slovan Giraltovce a potom za Slovan Sabinov, a to do roku 1992. Pre bolesti kĺbov som musel s aktívnou činnosťou skončiť. Vtedy ma oslovil predseda ObFZ Prešov Jozef Kriš, či by som sa nedal na rozhodcovskú dráhu. V roku 1993 som teda začal rozhodovať v okresnej súťaži. Po prvom odpískanom zápase som zistil, že sa tomu chcem venovať,“ spomína Peter Mriglot. V prvom roku pískal zápasy v okresnej súťaži, v rokoch 1994 – 1997 v súťažiach, ktoré už patrili do kurately VsFZ. „V sezóne 1997/1998 som postúpil do súťaží SFZ,“ dodáva. |
|
| Debut ako hrom! Prvý zápas na tejto úrovni? „Jelšava – Matadorfix Bratislava, bol som na čiare ako asistent rozhodcu,“ spresňuje Peter Mriglot. Prvý zápas v pozícii hlavného v auguste 1997 bol riadne kuriózny. „Bolo to stretnutie Šaľa – Matadorfix Bratislava. V ňom som vylúčil obidvoch brankárov hostí, ktorí sa dopustili priestupkov mimo pokutového územia a do brány musel ísť hráč,“ hovorí Peter Mriglot. Pripomeňme si túto kuriozitu, akých v slovenskom futbale nebolo veľa. Išlo o 4. kolo II. futbalovej ligy, Šaľa zdolala Matadorfix 3:0. Už v 38. min boli hostia bez brankárov a medzi žrde sa musel postaviť hráč Hubert. Mimochodom, až do 55. minúty si udržal čisté konto a až potom inkasoval. V 28. minúte strhol mimo šestnástky Bombiak Juríka a v 38. minúte fauloval Mášika zase mimo pokutového územia striedajúci brankár Ženiš. Samozrejme, že tento zápas vzbudil pozornosť, médiá však dávali Petrovi Mriglotovi za pravdu – postupoval v súlade s pravidlami, nik nemohol jeho verdikty spochybniť. V najvyššej súťaži V sezóne 1999/2000 debutoval v najvyššej súťaži, konkrétne v septembrovom zápase Dukla Banská Bystrica – FC Nitra (0:3). Ako hlavný rozhodca alebo ako asistent – v tej ére sa ešte rozhodcovia na hlavných a asistentov nešpecializovali tak ako v súčasnosti - absolvoval v dvoch najvyšších súťažiach takmer dve stovky zápasov, 35 z nich v najvyššej súťaži. A moje rozhodcovské krédo? Klasické... Vytvoriť rovnaké podmienky pre obidve mužstvá.“ Medzi jeho najpamätnejšie zápasy patrí zápas Žilina – Trenčín (1:0) v máji 2002. „Domáci si vtedy zaistili titul, keď gól dal Miro Nemec v poslednej minúte. Ale pekné spomienky mám aj na jeden zápas Petržalky a Trnavy, keď sa hralo pred desať tisíc divákmi. Samozrejme, že pred takouto návštevou rozhodovať je zážitok.“ Neviem, neviem... Život rozhodcu však neprináša len dianie od 1. do 90. minúty na futbalovom trávniku, ale aj mnohé strádania, odlúčenia od rodiny, množstvo nacestovaných hodín a kilometrov. Jedna z jázd mohla byť kvartetu slovenských rozhodcov, medzi nimi bol aj Peter Mriglot, osudná. „Cestovali sme na stretnutie FC Nitra – MŠK Žilina, cestou sme sa boli naobedovať vo Zvolene. Erik Weiss a Miro Benko sedeli vzadu, ja som bol spolujazdec a šoféroval Rišo Havrila. Posádka vzadu si zdriemla a ja som si premietal v hlave situácie, ktoré by mohli v zápase nastať. Možno som si aj ja zdriemol a čo bolo horšie, akosi sme tou spánkovou náladou nakazili aj šoféra. Prejavilo sa to na ceste pri Novej Bani, kde sme sa strhli po tom, čo sme zrazu začuli buchot. Vyleteli sme na zvodidlá, našťastie sme netrafili nijaký betónový múr.“ Vynútený záver Pri ceste sa našťastie nestalo nič, Peter Mriglot sa však zdravotným patáliám nevyhol. „Počas svojej kariéry som absolvoval štyri operácie. Raz mi operovali meniskus, dvakrát achilovky. Rehabilitácia pri takomto zranení trvá viac ako pol roka. Pred rokom mi zas operovali brušnú dutinu. Po tejto poslednej operácii to už bola fakt veľká drina dostať sa do fyzickej pohody. Po dlhšej vynútenej prestávke je veľmi ťažké nadobudnúť fyzickú kondíciu, ktorá je potrebná na zvládnutie fyzických previerok. Začal som cítiť, že sa blíži koniec rozhodcovskej kariéry. V lete minulého roku mi hlava na fyzických previerkach povedala: „Stačilo!“ Rozhodol som sa, že ukončím svoju kariéru v súťažiach SFZ. Komisia rozhodcov bola voči mne ústretová a dala mi ešte výnimku, takže som mohol opískať jesennú časť, za čo Komisii rozhodcov SFZ aj touto cestou ďakujem.“ Posledný zápas v pozícii hlavného rozhodcu odpískal 19. novembra 2011 v druhej najvyššej súťaži, bol ním zápas Dubnica – Moldava. Úplne poslednýkrát zasiahol do diania v pozícii rozhodcu – konkrétne náhradného – v zápase MFK Košice – DAC 1904 Dunajská Streda, ktorý sa odohral týždeň na to, 26. novembra 2011. Po zápase mu pamätnú plaketu odovzdal vedúci úseku delegátov KR SFZ Marián Ružbarský a predseda VsFZ Richard Havrilla. Všetko za dve minúty Vo februári 2012 sa v Senci v rámci Zimného doškoľovacieho seminára rozhodcov, asistentov rozhodcov SFZ, rozhodkýň a asistentiek rozhodkýň FIFA 2012 uskutočnila oficiálna rozlúčka s Pavlom Olšiakom a Petrom Mriglotom, dvomi rozhodcami, ktorí sa rozlúčili s aktívnou kariérou. „Keď po odovzdaní ďakovnej plakety zaznel dlhý potlesk celého rozhodcovského zboru, priznám sa, že slzy som mal na krajíčku. Pri ocenení to boli fakt krásne pocity. Mal som asi dve minúty na to, aby mi celá moja kariéra prebehla hlavou,“ so smiechom hovorí Peter Mriglot. Vážnejšie dodáva: „Beriem to tak, že raz všetko začína a raz niečo končí. Byť rozhodcom je krásne, veľa ľudí ani netuší, čo sa za tým skrýva, koľko driny, cestovania a odriekania si iných vecí. Ja som rád, že som mohol zažiť to, čo som zažil. Spoznal som úžasných ľudí, ktorým sa chcem poďakovať za spoluprácu na zápasoch aj mimo nich. Ďakujem hlavne Jozefovi Krišovi, ktorý ma prvý oslovil a podporoval v mojej kariére a bývalému predsedovi komisie rozhodcov Jozefovi Markovi, ktorý mi dal príležitosť si zapískať prvý zápas v najvyššej súťaži. Samozrejme, hold musím zložiť svojej rodine, hlavne svojmu otcovi, s ktorým sme rozoberali každé stretnutie a bol mi neustále oporou. Chcem sa ešte poďakovať Michalovi Timkovi, s ktorým som mal možnosť pracovať v KR VsFz Košice a konzultovať s ním nielen futbalové problémy. Ďalej sa chcem poďakovať MUDr. Ľubomírovi Jackovi, terajšiemu riaditeľovi nemocnice v Prešove, ktorý sa staral o môj zdravotný stav a tým predĺžil rozhodcovský život,“ dodáva Peter Mriglot. Dodáme zaňho, že niekomu zdravotne určite pomohol aj on – je držiteľom Zlatej Jánskeho plakety za 45 bezplatných odberov krvi. |
||
|
Na inej úrovni |
 |
|
