One day in the WCH final, the next home by the toaster
26. 02. 2012 23:42:40 |
Bývalý škótsky rozhodca HUGH DALLAS pre denník Šport aj o chybe, z ktorej mu potom naskakovala husia koža. |
|
| Aký dojem máte z tohto seminára? „Moje pocity sú pozitívne. Podujatie je dobre zorganizované, na slovenských rozhodcov zas vidieť profesionálny prístup. Atmosféra bola príjemná, diskusie plodné. A dúfam, že s mojou škótskou angličtinou nemali slovenskí rozhodcovia až taký problém (smiech).“ Aké najdôležitejšie trendy budú musieť rozhodcovia spĺňať na Euro 2012? „Musia spĺňať dva najdôležitejšie nároky, a to po fyzickej i mentálnej stránke. Je známe, že počet rozhodcov nasadených na zápasy Euro 2012 bude zvýšený, v akcii budú šesťčlenné rozhodcovské tímy a tie musia dobre spolupracovať.“ Ako by ste definovali dobrého rozhodcu? „V prvom rade musí byť na tom dobre fyzicky. Musí stíhať zarovno s hráčmi, pretože musí mať na trávniku prehľad. Musí byť aj dobrým ľudským manažérom, pretože musí mať na trávniku rešpekt a rešpektované musia byť aj jeho rozhodnutia.“ Vy ste začali s rozhodcovskou kariérou pred 20 rokmi, v roku 1982 ste pískali v zápase Motherwell Bridgeworks – Victoria AFC. „Áno, presné (smiech). To som bol ešte mladý, mladučký...“ Ako si na to spomínate? „Bol som bývalý hráč, skončiť som musel kvôli zraneniam, stále som mal niečo zlomené. Tak som sa rozhodol, že to chcem skúsiť ako rozhodca. Bolo to niečo úplne iné, iný level, iná skúsenosť. A chytilo ma to. O pár rokov som už bol medzi čiarovými rozhodcami na listine FIFA. Mojím prvým zápasom bolo stretnutie Sampdoria – Jena v Janove, druhým zápas Slovan – Real Madrid.“ Slovanisti mali vtedy ťažké srdce na rozhodcov. „Bol to hektický zápas, bola tam nejaká penalta, protesty, nervozita, možno v nejakej 88. minúte, jednoducho, tesne pred koncom. V úplnom závere dostal niekto z domácich (Pecko – pozn. red.), ktorí nechceli akceptovať verdikty rozhodcu, aj červenú kartu. Pamätám si na to, ten zápas mi dal veľa.“ Koľkokrát ste odvtedy navštívili Slovensko? „Možno štyrikrát? Raz som bol hlavným rozhodcom v zápase Slovensko – Švédsko, skončilo to bez gólov, bolo to v kvalifikácii na MS 2002. Potom som tu bol na zápase Petro, Petre, Petrežalka?“ Petržalka. „Petržalka, budem to už vedieť. To bola kvalifikácia Ligy majstrov. Potom ako pozorovateľ a teraz v Senci.“ Zaujímavé spojenie máte s českým futbalom. V roku 1993 ste na tradičnom turnaji v Toulone v zápase ČSFR – Portugalsko pomohli zachrániť život Martinovi Svědíkovi. „Pamätám si, ako by sa to stalo teraz. Zrútil sa po jednom zákroku do zadnej časti krku, nevedel som, či má niečo so stavcami. Okamžite som prerušil zápas, poslal tímy dolu a privolal lekárov, ktorých opatera bola veľmi pozitívna a tomu hráčovi pomohla. Nemyslím si, že som urobil niečo iné, ako by urobil každý na mojom mieste – ale samozrejme, bol to moment, pri ktorom si uvedomujete, čo je najcennejšie. Ale keď mi potom prišiel ďakovný list, padlo mi to dobre, to priznávam (úsmev).“ Český futbal raz na vás spomínal aj nie najlepšom. Kvalifikácia na MS 1998, zápas Španielsko – Česko, vami odpískaná penalta, keď Alfonso Perez padol mimo Pavla Srníčka... „To bola najhoršia chyba v mojej rozhodcovskej kariére! Strašná! Bol som presvedčený o správnosti svojho verdiktu, mal som pocit, že španielsky hráč padol po faule českého brankára. Z môjho pohľadu a mojej pozície to bola čistá penalta, absolútne čistá. A keď som to potom videl na zázname v televízii, ostal som ako obarený, až mi naskočila husia koža Tam bol medzi hráčom a brankárom hádam metrový rozdiel... Bola to pre mňa hrozná skúsenosť. Aj v tejto situácii platilo, že sa učíte na vlastných chybách a pre mňa to bola trpká výučba.“ Je teraz pozícia rozhodcov ťažšia ako pred rokmi? „Určite áno. Pozrite, keď som začínal v škótskej lige, na zápase Celtic – Rangers bolo sedem kamier. Teraz ich tam je 27. A každý druhý fanúšik má ešte v rukách mobil, z ktorého môže urobiť záznam. A rozhodca má k dispozícii jednu kameru bez možnosti prehrávania, tu, svoje oči...“ Veľa sa diskutuje o zavedení videozáznamov pri sporných situáciách. Váš názor? „Nemám k nim vyložene negatívny postoj, ale musím povedať, že nie som ich fanúšikom. V mojej krajine sú populárne tenis, kriket či ragby, pri nich je niečo také možné. Myslím si, že ale futbalu, plynulosti hry, by niečo také nepomohlo.“ Ktorý zápas považujete za najťažší a najvydarenejší? „Bol v kvalifikácii na MS 2002. Uruguaj – Brazília. Pískať v Južnej Amerike a ešte takýto zápas, to bola úplne nová skúsenosť. Brazília nebola veľmi suverénna, Uruguaj potreboval vyhrať, aby obsadil 5. miesto a hral s víťazom Oceánie. Hralo sa pred 80 000 divákmi, tvrdo, rýchlo, s emóciami, na lavičke Brazílie bol vtedy Scolari. Uruguaj vyhral 1:0, po penalte, ale nikto ani nepípol. Ten zápas mi vyšiel, pískal som koncentrovane, všetko bolo korektné a obaja súperi i diváci to uznávali.“ Ako to bolo s vaším tancom v brazílskej šatni po finále MS 2002? „To bola zábavná historka. Po skončení finále sme, rozhodcovia finálového zápasu, navštívili obe šatne, kde nám obe výpravy, ako je zvykom, venovali nejaké suveníry. V tej brazílskej bol hotový ošiaľ, všetci tam spievali, tancovali okolo trofeje, Ronaldo, Rivaldo, Ronaldinho... Prenieslo sa to aj na mňa, tá atmosféra bola jednak skvelá a navyše, dojatie som cítil aj ja. Desať rokov predtým – to bolo aj o zápase Slovan – Real Madrid – som na medzinárodnej scéne začínal a teraz som bol vo finále MS. Bolo to úžasné až nereálne, taký sen. A pokračoval, o 24 hodín som sedel doma v kuchyni so svojou rodinou a jedol toasty. Zdalo sa mi to neskutočné, surrealistické, jeden deň v Jokohame vo finále MS, druhý deň doma v Škótsku pri toastovači.“ |
||
|
V tom roku ste dostali Rád britského impéria. Ste jediný z rozhodcov, ktorý ho má?
„Nie, Howard Webb ho dostal po MS 2010 tiež. Samozrejme, je to obrovská pocta. Pre mňa to bol aj symbol vzrušujúcej kariéry, dostal som ho totiž po je skončení. Bolo to úchvatné, pozvali nás do Buckinghamského paláca, moja manželka i deti boli dojaté. A samozrejme, aj ja, toto ocenenie si hlboko vážim.“ Denník Šport, 22. II. 2012 |
 |
|
