Mária Lisická si s rozhodovaním rozumie
29. 06. 2009 01:39:10 |
Povolanie futbalového rozhodcu sa v podaní ženy zdôvodňuje na Slovensku oveľa ťažšie ako v iných futbalových krajinách. Dôvodov je viacero, treba však zdôrazniť, že i u nás máme ženy – rozhodkyne, ktoré sa k tomuto povolaniu dostali právom a dnes už stoja za nimi i úspechy na medzinárodnom poli. O tom, aké to je byť asistentkou rozhodkyne FIFA sme sa preto spýtali Márie Lisickej, ktorá sa rozhodovaniu venuje už niekoľko rokov a od roku 2005 je na listine FIFA. Stať sa takpovediac členom „rodiny“ FIFA je určite náročné po všetkých stránkach, môžete nám priblížiť ako ste sa Vy osobne dostali takto ďaleko? |
|
| Keď už by som mala začať od začiatku, najskôr som začínala samozrejme v okrese, nasledoval postup do krajskej súťaže, začala som pískať 4. ligu. Po niekoľkých rokoch ma oslovili zo Slovenského futbalového zväzu, keďže im vypadla jedna rozhodkyňa či to nechcem skúsiť i na vyššej úrovni. Najskôr som sa potrebovala ale dostať na FIFA listinu, čo znamenalo zvládnuť náročné fyzické previerky, ovládať anglický jazyk a splniť ďalšie náležitosti. Po splnení týchto podmienok nasledovalo ešte dvojročné „hluché“ obdobie, až potom som začala chodiť po turnajoch. Môžete nám priblížiť čo znamená asistentka rozhodkyne FIFA na trávniku, keďže existujú rozdiely medzi mužských a ženským rozhodovaním? V samej podstate to znamená prácu na čiare, rovnako ako v prípade mužských kolegov. V ženskom rozhodovaní je však iba hlavná rozhodkyňa a asistentka, zatiaľ čo pri mužskom futbale sú spolu traja rozhodcovia. Vy sama ste sa dostali až na MS U-17, ktoré sa uskutočnili na Novom Zélande v minulom roku. Sama by som tomu určite prednedávnom ešte neverila. Keď som sa totiž dostala k rozhodovaniu na medzinárodnej úrovni, začínala som najskôr v krajinách ako Nórsko, Macedónsko, Slovinsko. Rozhodovala som niektoré medzinárodné zápasy, hlavne priateľské, niektoré zápasy 19- a 17-ročných. V roku 2008 som dostala pozvanie na finálový turnaj 19-ročných do Francúzska ako náhradníčka. Počítala som s tým, že tam idem na dva dni – urobím fyzické previerky a pôjdem domov nakoľko na tento turnaj boli nominované už iné rozhodkyne. Päť z nich však neurobilo fyzické previerky, keďže sme tam boli dve náhradníčky – asistentky, išli sme na ich miesta, následne sa ešte riešili ďalšie rozhodkyne z iných krajín. Zostala som teda na turnaji, rozhodovala som najskôr prvý zápas, potom nasledoval druhý medzi Francúzskom a Talianskom, ktorý bol mimoriadne náročný. Vyskytli sa počas neho ofsajdové situácie, ktoré ako som sa dozvedela neskôr som posúdila správne. Padli z nich góly proti domácemu Francúzsku, v búrlivej atmosfére som tak zažívala rôzne pocity. Po zápase som išla do kabíny spotená, ako zo mňa spadol stres – tak som sa rozplakala. Ako som však neskôr zistili, tieto centimetrové ofsajdové situácie však boli posúdené správne, noha obrankyne bola bližšie k bráne ako noha útočníčky a aj keď som si to až natoľko neuvedomovala, rozhodla som tak ako som rozhodla. Pravdepodobne toto mňa posunulo vyššie, nakoľko zápas sledoval aj delegát FIFA a zapamätal si ma. Nasledovala cesta na Nový Zéland, Algarve Cup a musím povedať, že by som si bola niekedy myslela, že sa zo Slovenska dostanem až tak ďaleko. Momentálne to bol napríklad kurz vo Frankfurte, uvidím kam sa ešte dostanem. Kam by Vás teda mohol futbalový osud zaviesť tentoraz? Teraz v auguste nasledujú ME vo Fínsku, čo bude ďalej, na to si ešte počkám. Aktuálne sa venujete predovšetkým domácej súťaži, kde všade Vás môžeme vidieť? Je to predovšetkým 3. liga, pískam niektoré zápasy dorastu, väčšinou to bývajú dva zápasy cez víkend. Keďže u nás je 1. – 2. liga na celom Slovensku, zostávajú mi tak zápasy práve 3. ligy aj vzhľadom k tomu, že je to oveľa bližšie. Aká je Vaša aktuálna väzba na FIFA, čo sa týka prípravy na prípadné zápasy vonku? Často je to aj o šťastí, podľa toho čo sa robí vonku, aká je aktuálna situácia. Je to však hlavne o tom, či splníte fyzické testy, ja osobne trénujem štyrikrát do týždňa, veľmi by som sa chcela dostať po Portugalsku práve do Fínska, kde je to jeden z vrcholov rozhodcovskej kariéry. FIFA ma v tomto smere monitoruje, každý mesiac im posielam svoj tréningový plán kde je zahrnuté aj to, koľko kalórií som napríklad spálila, aký som mala tep a podobne. Momentálne som v tzv. rozvojovej skupine na MS, chcela by som sa dostať aj na ďalší ročník Agarve Cup a samozrejme aj na MS v roku 2011. Aké náročné je stať sa rozhodkyňou na domácej scéne? Tým, že som bola sama v okrese som mala uľahčenú cestu k tomuto cieľu. Rýchlejšie som sa dostala k zápasom, musím sa poďakovať chalanom za ich pomoc, za to že mňa brali na zápasy, ukazovali mi, na čo si mám dávať pozor a čo robiť. Aký je Váš vzťah k futbalu ako hre? Musím sa priznať, že som futbal nikdy nehrala a ani ho hrať neviem. Chcela som sa ale od prvých chvíľ stať rozhodkyňou s tým, že mi táto hra učarovala. Krvopotne som sa učila pravidlá, najskôr som nerozumela faulom, nevedela som ani čo je to „šľapák“. K tomuto povolaniu ma priviedol otec tým, že som s ním odmalička chodila na futbal. |
||
| Teda ste si akoby splnili svoj sen. Chcela som mať nejaký zaujímavý koníček, nepredpokladala som ale, že to takto dopadne. Myslela som si, že zostanem najďalej v kraji. Ako Vy osobne vnímate narážky na rozhodcov či Vašu adresu počas zápasov? Musím povedať, že doma je to horšie ako vonku. Diváci dokážu byť niekedy veľmi nepríjemní, nadávajú však rovnako na ženy ako aj na mužov. Často sú to však veľké emócie, ktoré po zápasy vyprchajú. S niektorými divákmi si však naozaj nemáme čo povedať. Čo musí urobiť žena ak sa chce stať futbalovou rozhodkyňou? V každom okrese je oblastný futbalový zväz, kde Vám ochotne podajú informácie o tom – ako sa stať rozhodcom/rozhodkyňou. Nasleduje štúdium pravidiel futbalu, veľa informácií však získate i od samotných rozhodcov, ktorí Vám ochotne poradia. Postupne sa tak môžete vypracovať na vyššie úrovne. |
|
 |
|
Aký je na Slovensku záujem o povolanie rozhodkyne?
Rozhodkýň zo Slovenska na listine FIFA ale nie je veľa, je ich dokonca menej ako desiatka. |
||
