Spotkick signal
26. 01. 2009 23:47:52
Meno Dr. Dušana Krchňáka nemusíme našej širokej futbalovej verejnosti predstavovať. Tento úspešný bývalý aktívny rozhodca FIFA zasvätil futbalu celý svoj život. V súčasnosti je členom vedenia Slovenského futbalového zväzu vo funkcii predsedu komisie rozhodcov SFZ.
Pán predseda, aké počty a akú kvalitu riadi komisia rozhodcov SFZ, ktorú kormidlujete?
Odpoviem vám presne. Ide o 112 rozhodcov a rozhodkýň. Samozrejme, dotýka sa to tak hlavných rozhodcov ako i ich asistentov, ktorí tvoria nominačné listiny slovenského vrcholového futbalu. To hovorím o mužoch. Potom tam máme ženy, medzi nimi aj rozhodkyne FIFA. Tie má v našej komisii na starosti Štefan Czeto. Len tak okrajovo, celkom máme na listine FIFA 7 rozhodkýň, 3 hlavné 4 asistentky. Ale dovolím si upozorniť na jednu zmenu od nášho ostatného rozhovoru, ktorý sme spolu robili pre časopis REFEREE.SK, tuším to bolo ešte v roku 2005, do správy našej komisie pribudol aj úsek delegátov, pozorovateľov futbalových súťaží riadených SFZ. Tých máme celkom 44 a sledovaním ich činnosti, organizáciou ich aktivít je poverený podpredseda našej komisie Ladislav Gádoši. Hneď v úvodnej odpovedi musím podčiarknuť aj nezastupiteľnosť a úžasnú prácu regionálnych komisií rozhodcov futbalových súťaží, ktoré sú organizované na základe prijatých celoplošných štruktúr v rámci celej Slovenskej republiky.
Môžete čitateľovi časopisu REFEREE priblížiť váš osobný vnem futbalového rozhodcu? Mám na mysli toho slovenského, ktorý sa prezentuje svojimi výkonmi na domácich futbalových trávnikoch a toho, ktorého poznáme z európskych futbalových súťaží?
Čísla, fakty, argumenty neklamú. Preto sa často používajú aj v ekonomike. Ak si pri odpovedi na túto otázku pomôžeme faktografiou zistíme, že kvalita účinkovania rozhodcov v našom vrcholovom futbale má zvyšujúci trend. Percentuálne je oproti minulým rokom aj pri náraste počtu stretnutí oveľa menej takých, v ktorých rozhodcovia urobili hrubé chyby, s ktorými sme sa museli zaoberať v komisii rozhodcov. Počet nevydarených stretnutí zo strany futbalových rozhodcov má klesajúcu tendenciu, to neznamená, že nemáme čo na danom úseku zlepšovať. V tejto súvislosti musím jedným dychom dodať, že je to aj odraz zvýšenej kvality práce komisií rozhodcov na regionálnej úrovni. Odtiaľ dostávame vyššiu rozhodcovskú kvalitu, s ktorou potom pracujeme, komunikujeme, školíme ich, vymieňame si názory , pomáhame zvyšovať ich fyzickú a mentálnu zdatnosť tak, aby bola úspešnosť individuálnej i kolektívnej sebarealizácie futbalových rozhodcov riadených našou komisiou čo najlepšia.
Premeňme tieto slová trochu na „drobné“. Spolu s Asociáciou rozhodcov SFZ ste zorganizovali na začiatku nového futbalového ročníka vydarenú prípravu špičkových rozhodcov futbalu v zahraničí, na brehu mora. V Turecku. Prečo ste pristúpil k takej príprave, takej forme školenia či doškoľovania?
Odpoviem takto: rozhodcovskú osobnosť determinuje úroveň individuálna, ale aj realizačného a hodnotiaceho prostredia, ukazovatele hodnotení počas súťaže, spoločenská iera hodnotení, špecifickosť, ktorá je na futbalového rozhodcu kladená. V takom prostredí v akom sme boli máme oveľa viac času komunikovať, vnikať o podstaty vnútra špičkového futbalového rozhodcu Slovenska a tým si viac overovať športovo pragmatickú úroveň osobnosti rozhodcu, jej spoločenský dosah. Lebo či chceme, alebo nie, mnohí hodnotia výkon rozhodcu cez výhry a prehry toho svojho mužstva a rozhodcovská osobnosť má tak isto ako futbalová aj iné rozmery. Napríklad víťazstvá nad sebou, nad nepriazňou osudu, sú tu zranenia, konflikty. Rozhodca futbalu to nie je len ochranca futbalového zákona, ale ten špičkový aj diplomat, osobnosť v mimošportovom živote, výborný psychológ, komunikátor. Pripravovať takého jedinca vyžaduje tímovú prípravu, pokojné prostredie, dravú klímu a atmosféru. Turecko sa nám osvedčilo.
O súčasnom pôsobení futbalového rozhodcu nielen v podmienkach slovenského futbalu sa mnoho krát hovorí ako o pôsobení rizikovom, s veľkou hranicou stresu, vraj aj nátlaku funkcionárskych futbalových „šíbrov“, neobjektívnej časti verejnosti. Čo vy na to? Aké je vaše videnie z načrtnutého uhlu pohľadu?
Položili ste ďalšiu peknú otázku. Navodili ste atmosféru videnia z určitého uhlu pohľadu. Jedinečnosť a nezastupiteľnosť futbalového rozhodcu je absolútnym kritériom identity rozhodcovskej osobnosti. A to nielen vo futbale. Ak som v jednej z predchádzajúcich odpovedí vyzdvihol zvýšenú kvalitu práce regionálnych komisií futbalových rozhodcov mal som na mysli, že začali pôsobiť motivačne medzi mladými ľuďmi u ktorých je napríklad oveľa vyššia úroveň športovej motoriky, aktivity, chcenia presadiť sa. Sú tu jazykové schopnosti, úžasný rozhľad . Potom pod odborným vedením dokážu tvoriť nové, kvalitnejšie, jedinečné rozhodcovské tímy, ktoré sa presadzujú tak v rámci domácich vrcholných futbalových súťaží, ale aj súťaží medzinárodných. Rozhodcovská osobnosť sa nám dnes zúčastňuje na vytváraní obrazu mladého, zdravého, cieľavedomého manažéra, právnika, lekára, podnikateľa, finančníka, bankára, inžiniera, psychológa i sociológa aj robotníka. Rozmery pôsobenia futbalového rozhodcu sú v súčasnosti širokospektrálne a sprevádzané disciplinovanosťou, odolnosťou, kompaktibilnosťou, kreativitou aj zdravou agresivitou. Naša komisia sa snaží po čo najväčšej integrite uvádzaných vlastností do jednej osobnosti. Aké vlastnosti má hodnotiaci laik? Ja ho neodsudzujem. Ani futbalového funkcionárskeho „šíbra“ ako ste ho nazvali, len vysvetľujem náš pohľad na činnosť futbalového rozhodcu.
Sám ste boli rozhodcom FIFA. Koľko rokov ste pôsobili ako futbalový rozhodca na medzinárodnej futbalovej scéne a čo ste si zo sebou preniesli z vašej bohatej rozhodcovskej dráhy do života?
V predchádzajúcej odpovedi som nespomenul integritu náhodou. Vychádzal som z vlastných poznatkov. K pôsobíte takmer dve desaťročia s rozhodcovskou píšťalkou na futbalovom ihrisku aj v tých najnáročnejších futbalových súbojoch prax mnohé potvrdí o čom som už hovoril. Komplexnosť, univerzálnosť to sú nevyhnutné faktory úspešnosti na rozhodcovskom futbalovom poli. To znamená, že vy musíte vedieť zvýšiť úsilie ak sú na vás kladené vyššie nároky, aj keď už konáte niekedy na jeho hranici. Musíte však vedieť povedať aj nie vtedy ak niečo ohrozuje vašu česť, alebo osobnú či rozhodcovskú, športovú dôstojnosť. Vždy som obdivoval a aj do vlastného života som a nažil prenášať lyrické krásy športu, ale aj epiku jeho tvrdej reality. Preto sa mi asi podarilo ostať sebou samým a oscilujem medzi slobodou, voľnosťou, systematickosťou, zodpovednosťou. Praktické sebapoznávanie považujem za veľmi dôležité čo som si z rozhodovania priniesol do vlastného života.
Konvencia rozhodcov UEFA, termín moderný, známy dnes v slovenských pomeroch hlavne riadiacej sfére než samotnému hnutiu, širokým masám. Alebo je podľa vás také konštatovanie pritiahnuté v slovenských pomeroch za vlasy?
Aj na základe toho čo sme v dnešnom rozhovore doposiaľ povedali je to v prvom rade potreba. Z toho dôvodu sú kroky UEFA chvályhodné a je dobré, že súčasťou konventu UEFA bude zásluhou našich prístupov, mám na mysli tak funkcionársky rozhodcovský aktív, ale aj samotných aktívnych rozhodcov, celý Slovenský futbalový väz. Keďže ste mi vo voľnej debate pred našim rozhovorom priblížili skladbu tohto čísla časopisu nebudem opakovať to, čo v ňom o konvente máte pripravené. Jedno však chcem podčiarknuť. Motivačný faktor, vzdelávanie, komunikáciu a následne – samotné pôsobenie futbalového rozhodcu na futbalovom ihrisku. To je podľa mňa alfa a omega úloh konventu. Ako ju naplníme, tým mám na myli tak kvalitu ako i kvantitu bude záležať len na nás. Tým sa prakticky dotýkam aj úloh na najbližšie obdobie na tomto úseku.
